< Προς Τιμοθεον Α΄ 6 >

1 Ὅσοι εἰσὶν ὑπὸ ζυγὸν δοῦλοι, τοὺς ἰδίους δεσπότας πάσης τιμῆς ἀξίους ἡγείσθωσαν, ἵνα μὴ τὸ ὄνομα τοῦ θεοῦ καὶ ἡ διδασκαλία βλασφημῆται.
Ke pehē ʻe he kau tamaioʻeiki kotoa pē ʻoku moʻulaloa ki he haʻamonga, ʻoku totonu ke tuku ki honau houʻeiki ʻae fakaʻapaʻapa kotoa pē, telia naʻa fakaongokovi ʻae huafa ʻoe ʻOtua mo [ʻene ]akonaki.
2 οἱ δὲ πιστοὺς ἔχοντες δεσπότας μὴ καταφρονείτωσαν, ὅτι ἀδελφοί εἰσιν· ἀλλὰ μᾶλλον δουλευέτωσαν, ὅτι πιστοί εἰσιν καὶ ἀγαπητοὶ οἱ τῆς εὐεργεσίας ἀντιλαμβανόμενοι. Ταῦτα δίδασκε καὶ παρακάλει.
Pea ko kinautolu ʻoku ai honau ʻeiki ʻoku tui, ʻoua naʻa nau taʻefakaʻapaʻapa ki ai, koeʻuhi ʻoku nau kāinga; ka ke ʻāsili ai ʻenau ngaue, koeʻuhi ʻoku nau angatonu mo ʻofeina, ʻonau kau ʻi he lelei. Ko e ngaahi meʻa ni ke ke ako mo enginaki ʻaki.
3 εἴ τις ἑτεροδιδασκαλεῖ καὶ μὴ προσέρχεται ὑγιαίνουσιν λόγοις, τοῖς τοῦ κυρίου ἡμῶν Ἰησοῦ Χριστοῦ, καὶ τῇ κατ’ εὐσέβειαν διδασκαλίᾳ,
Kapau ʻoku ako kehe ʻe ha taha, pea ʻikai loto ia ki he ngaahi lea lelei, ʻae ngaahi lea ʻa hotau ʻEiki ko Sisu Kalaisi, pea ki he akonaki ʻaia ʻoku taau mo e angafakaʻotua;
4 τετύφωται, μηδὲν ἐπιστάμενος, ἀλλὰ νοσῶν περὶ ζητήσεις καὶ λογομαχίας, ἐξ ὧν γίνεται φθόνος, ἔρις, βλασφημίαι, ὑπόνοιαι πονηραί,
‌ʻOku fielahi ia, ʻo taʻeʻilo ha meʻa, ka ʻoku mahaki ʻaki ʻe ia ʻae ngaahi fehuʻi mo e ngaahi fakakikihi lea, ʻaia ʻoku tupu ai ʻae meheka, mo e fekeʻikeʻi, mo e felauʻikoviʻaki, mo e femahalokoviʻaki.
5 διαπαρατριβαὶ διεφθαρμένων ἀνθρώπων τὸν νοῦν καὶ ἀπεστερημένων τῆς ἀληθείας, νομιζόντων πορισμὸν εἶναι τὴν εὐσέβειαν.
Mo e fefakakikihikoviʻaki ʻae kau tangata loto kovi, pea taʻemaʻu ʻae moʻoni, ʻoku nau mahalo ko ia ʻe koloaʻia ai ko e lotu ia; ke ke mavahe koe mei he kakai pehē.
6 ἔστιν δὲ πορισμὸς μέγας ἡ εὐσέβεια μετὰ αὐταρκείας·
Ka ko e angafakaʻotua mo e loto fiemālie, ko e koloa lahi ia.
7 οὐδὲν γὰρ εἰσηνέγκαμεν εἰς τὸν κόσμον, ὅτι οὐδὲ ἐξενεγκεῖν τι δυνάμεθα·
He naʻe ʻikai te tau omi ha meʻa ki he māmani, pea kuo pau ʻe ʻikai te tau faʻa ʻave ai ha meʻa.
8 ἔχοντες δὲ διατροφὰς καὶ σκεπάσματα, τούτοις ἀρκεσθησόμεθα.
Pea ʻi heʻetau maʻu ʻae meʻakai mo e kofu ke tau fiemālie ai.
9 οἱ δὲ βουλόμενοι πλουτεῖν ἐμπίπτουσιν εἰς πειρασμὸν καὶ παγίδα καὶ ἐπιθυμίας πολλὰς ἀνοήτους καὶ βλαβεράς, αἵτινες βυθίζουσιν τοὺς ἀνθρώπους εἰς ὄλεθρον καὶ ἀπώλειαν·
Ka ko kinautolu ʻoku holi ke koloaʻia, ʻoku nau tō ki he ʻahiʻahi mo e tauhele, mo e ngaahi holi vale lahi mo fakamamahi, ʻaia ʻoku lōmakiʻi ʻae kakai ki he malaʻia mo e mate fakaʻauha.
10 ῥίζα γὰρ πάντων τῶν κακῶν ἐστιν ἡ φιλαργυρία, ἧς τινες ὀρεγόμενοι ἀπεπλανήθησαν ἀπὸ τῆς πίστεως καὶ ἑαυτοὺς περιέπειραν ὀδύναις πολλαῖς.
He ko e ʻofa ki he koloa, ko e tefito ia ʻoe kovi kotoa pē: ʻaia ʻi he manumanu feinga ki ai ʻae niʻihi, kuo nau hē mei he tui, pea kuo nau hokahokaʻi ʻaki ʻakinautolu ʻae ngaahi mamahi lahi.
11 Σὺ δέ, ὦ ἄνθρωπε θεοῦ, ταῦτα φεῦγε· δίωκε δὲ δικαιοσύνην, εὐσέβειαν, πίστιν, ἀγάπην, ὑπομονήν, πραϋπαθίαν.
Ka ko koe, ʻae tangata ʻoe ʻOtua, puna mei he ngaahi meʻa ni; pea ke tuli ki he māʻoniʻoni, mo e angafakaʻotua, mo e tui, mo e ʻofa, mo e faʻa kātaki, mo e angavaivai.
12 ἀγωνίζου τὸν καλὸν ἀγῶνα τῆς πίστεως, ἐπιλαβοῦ τῆς αἰωνίου ζωῆς, εἰς ἣν ἐκλήθης καὶ ὡμολόγησας τὴν καλὴν ὁμολογίαν ἐνώπιον πολλῶν μαρτύρων. (aiōnios g166)
Tau ʻae tau lelei ʻoe tui, puke ke maʻu ʻae moʻui taʻengata, ʻaia kuo ui foki koe ki ai, pea kuo ke fakahā ʻae fakamoʻoni lelei ʻi he ʻao ʻoe fakamoʻoni tokolahi. (aiōnios g166)
13 παραγγέλλω ἐνώπιον θεοῦ τοῦ ζῳογονοῦντος τὰ πάντα καὶ Χριστοῦ Ἰησοῦ τοῦ μαρτυρήσαντος ἐπὶ Ποντίου Πειλάτου τὴν καλὴν ὁμολογίαν,
‌ʻOku ou fekau kiate koe, ʻi he ʻao ʻoe ʻOtua, ʻaia ʻoku ne fakaake ʻae meʻa kotoa pē, mo e ʻao ʻo Kalaisi Sisu, ʻaia naʻa ne fakamoʻoni ʻi he [ʻao ]ʻo Ponito Pailato ʻae fakahā lelei;
14 τηρῆσαί σε τὴν ἐντολὴν ἄσπιλον ἀνεπίλημπτον μέχρι τῆς ἐπιφανείας τοῦ κυρίου ἡμῶν Ἰησοῦ Χριστοῦ,
Ke ke tauhi ʻae fekau ni ʻo taʻemele, pea taʻevalokia, ʻo aʻu ki he fakahā mai ʻa hotau ʻEiki ko Sisu Kalaisi:
15 ἣν καιροῖς ἰδίοις δείξει ὁ μακάριος καὶ μόνος δυνάστης, ὁ βασιλεὺς τῶν βασιλευόντων καὶ κύριος τῶν κυριευόντων,
‌ʻAia te ne fakahā ʻi hono kuonga ʻoʻona, ko e ʻEiki monūʻia, mo taha pe, ko e Tuʻi ki he ngaahi tui, mo e ʻEiki ki he ngaahi ʻeiki;
16 ὁ μόνος ἔχων ἀθανασίαν, φῶς οἰκῶν ἀπρόσιτον, ὃν εἶδεν οὐδεὶς ἀνθρώπων οὐδὲ ἰδεῖν δύναται· ᾧ τιμὴ καὶ κράτος αἰώνιον· ἀμήν. (aiōnios g166)
‌ʻAia ʻoku ʻi ai tokotaha pe ʻae taʻefaʻamate, ʻoku nofoʻia ʻe ia ʻae maama taʻefaʻafotuaki; ʻaia kuo teʻeki mamata ki ai ha tangata, pea ʻikai siʻi te ne faʻa mamata ki ai: ke ʻiate ia ʻae fakaʻapaʻapa mo e mālohi ʻo taʻengata. ʻEmeni. (aiōnios g166)
17 Τοῖς πλουσίοις ἐν τῷ νῦν αἰῶνι παράγγελλε μὴ ὑψηλὰ φρονεῖν μηδὲ ἠλπικέναι ἐπὶ πλούτου ἀδηλότητι, ἀλλ’ ἐπὶ θεῷ τῷ παρέχοντι ἡμῖν πάντα πλουσίως εἰς ἀπόλαυσιν, (aiōn g165)
Fekau kiate kinautolu ʻoku koloaʻia ʻi māmani, ke ʻoua naʻa nau loto viki, pe falala ki he koloa tolu ke tau fiemālie ai; (aiōn g165)
18 ἀγαθοεργεῖν, πλουτεῖν ἐν ἔργοις καλοῖς, εὐμεταδότους εἶναι, κοινωνικούς,
Ke nau fai lelei, ke lahi ʻenau ngaahi ngaue lelei, ʻo fie tufaki, ʻo anga fie tokoni;
19 ἀποθησαυρίζοντας ἑαυτοῖς θεμέλιον καλὸν εἰς τὸ μέλλον, ἵνα ἐπιλάβωνται τῆς ὄντως ζωῆς.
Pea nau tokonaki maʻanautolu ʻae tuʻunga lelei ki he kuonga ʻe hoko, koeʻuhi ke nau puke ki he moʻui taʻengata.
20 Ὦ Τιμόθεε, τὴν παραθήκην φύλαξον, ἐκτρεπόμενος τὰς βεβήλους κενοφωνίας καὶ ἀντιθέσεις τῆς ψευδωνύμου γνώσεως,
E Timote, ke ke puke ʻaia kuo tuku kiate koe ke tauhi, mo ke tapu ʻi he ngaahi papūnoa mo launoa, mo e akonaki angatuʻu, ʻoku ui loi pe “ko e poto.”
21 ἥν τινες ἐπαγγελλόμενοι περὶ τὴν πίστιν ἠστόχησαν. Ἡ χάρις μεθ’ ὑμῶν.
‌ʻAia ʻi he tokanga ki ai ʻae niʻihi, kuo nau hē mei he tui. Ke ʻiate koe ʻae ʻaloʻofa. ʻEmeni.

< Προς Τιμοθεον Α΄ 6 >