< Maatosa 6 >

1 Assi intena beyana mala asa sinthan lo7o othonta mala nagetite, hessaotho othiko inte salo awappe waga demekista.
השמרו לכם מעשות צדקתכם לפני בני אדם למען יראו אתכם ואם לא אין לכם שכר מאת אביכם שבשמים׃
2 Inte manqotas mado immiza wode assi tana beyo gidi asa sinthan bonchetanas ogenine mukuraben xurumba punisiza qodheppe qomon hanizaytatho othofite. Ta intes tumu gays isti ba waga wursi han ekki gidida.
לכן בעשותך צדקה אל תריע לפניך בשופר כמעשה החנפים בבתי הכנסיות ובחרבות למען יהללו אותם האמשים אמן אמר אני לכם כי לקחו את שכרם׃
3 Inte manqotas imishin oshacha kushey othiza hadirsa kushey eroppo.
ואתה בעשותך צדקה אל תדע שמאלך את אשר עשה ימינך׃
4 inte immoy geman gido qotan othetidaysa beyiza inte awaykka inte waga intes immana.
למען תהיה צדקתך בסתר ואביך הראה במסתרים הוא בגלוי יגמלך׃
5 Inte wosishe qodheppe qomon hanizayta mala hanopite isti assi beyana mala mukurabistanine oydu ogge bola eqidi wosanas dosetes. Ta intes tumu gays isti kumetha waga ekichida
וכי תתפלל אל תהי כחנפים האהבים להתפלל בעמדם בבתי הכנסיות ואצל פנות השוקים למען יראו לבני אדם אמן אמר אני לכם כי לקחו את שכרם׃
6 Ne wosana wosiza ne kifile gela kare ne bolla gordada geman diza ne awakko wossa. Geman othetidaysa beyza ne away ne waga nes immana.
ואתה כי תתפלל בוא בחדרך וסגר דלתך בעדך והתפלל אל אביך אשר בסתר ואביך הראה במסתרים הוא בגלוי יגמלך׃
7 Amanonta asay issi qaala zari zari wosiko istas siyetiza milatin isti zari zari gizaysatho intekka wosishe issi qaala zari zari gopitte.
ובהתפללכם אל תפטפטו כגוים החשבים כי בהרבות דבריהם ישמעו׃
8 Gido atin inte away inte wosanappe kasetidi intes azi koshizakone eriza gish inte ista milatopitte.
ואתם אל תדמו להם כי יודע אביכם כל צרככם בטרם תשאלו ממנו׃
9 Inte wosishe hizgi woossite “salon diza nu Aawo ne sunththi anjjetto,
לכן כה תתפללו אבינו שבשמים יתקדש שמך׃
10 Ne kawotethi ha yo; Ne sheney salon gidida mala bitankka hano.
תבא מלכותך יעשה רצונך כמו בשמים כן בארץ׃
11 Hachchis gidiza kath nuus hach imma.
את לחם חקנו תן לנו היום׃
12 Nu nuna qohidaytas atto giza mala nekka nu qoho nuus atto ga.
וסלח לנו את חבותינו כאשר סלחנו גם אנחנו לחיבינו׃
13 Iittappe nuna asha attin nuna paacen gelthofa; Bonchoy medhippe medhina gakkanaas neyssakko; amin77i”
ואל תביאנו לידי נסיון כי אם חלצנו מן הרע כי לך הממלכה והגבורה והתפארת לעולמי עולמים אמן׃
14 Inte intena qohidaytas ato gikko inte salo away intes ato gana.
כי אם תסלחו לבני אדם את חטאתם אביכם שבשמים יסלח גם לכם׃
15 Qasse inte asa nagara ato gonta ixikko inte awaykka inte nagra ato gana.
ואם לא תסלחו לבני אדם גם אביכם לא יסלח לכם את חטאתיכם׃
16 Inte xoomma xoomishe qodheppe qommora xoommizaytatho shulupitte. Isti ba xoommizaysa assi erana mala ba ayfeso isetes. Ta tumu gays hessaththo othizayti ba wagga kummeth ekki gidida.
וכי תצומו אל תהיו זעפים כחנפים המשנים את פניהם להראות צמים לבני אדם אמן אמר אני לכם כי לקחו את שכרם׃
17 Neni xoomma xoomikko ne ayfeso mecista, ne hu7e tiyista.
ואתה כי תצום סוך את ראשך ורחץ את פניך׃
18 Hessatho ne xoommikko geman diza ne away xalala erizazine assi onikka eronta qotan gidana. Qotan othetidaysa beyza ne awaykka ne wagga ness immana.
למען לא תראה בצומך לבני אדם כי אם לאביך אשר בסתר ואביך הראה במסתרים הוא בגלוי יגמלך׃
19 Bil7ay mizason buqidine shiydi moretizason kaysoy bokidi kaysanas danda7izason ha bitta bola intes mishe shishopette.
אל תאצרו לכם אוצרות בארץ אשר יאכלום שם סס ורקב וגנבים יחתרו שם וגנבו׃
20 Gido atin bilay manas, buqidi woykko shiyidi moretonta kaysoy bokki ekkana danda7ontason hen salon intes mishe shishite.
אבל תאצרו לכם אוצרות בשמים אשר סס ורקב לא יאכלום שם וגנבים לא יחתרו שם ולא יגנבו׃
21 Ne mishay dizason ne wozanay hen dess.
כי במקום אשר אוצרכם בו שם יהיה גם לבבכם׃
22 Ayfey asatethas po7o hessa gish ne ayfey paxa gidikko ne kumetha asatetethay po7o gidana.
נר הגוף הוא העין ואם עינך היא תמימה כל גופך יאור׃
23 Ne ayfey hargancha gidikko ne kumetha asatethay dhumma xala gidana, histikko nenan diza po7oy dhumma gidikko qasse dhummay wanida gird gida dhumma gidande?
ואם עינך רעה כל גופך יחשך והנה אם יחשך האור אשר בקרבך מה רב החשך׃
24 Issi uray nam7u godas othana danda7ena. Issa ixidi nam7anthoza dossana, woykko issa bonchidi nam7antha leqana Xoossasine mishas nam7atas gathi othanas danda7etena.
לא יוכל איש לעבד שני אדנים כי אם ישנא את האחד ויאהב את האחר או ידבק באחד ויבזה את האחר לא תוכלו עבוד את האלהים ואת הממון׃
25 Hessa gish ta intena inte dussa gish ay mino? ay uyino? ay mayino? gidi hirgopitte gays. Shempoy qumappe ashoy mayoppe adhene?
על כן אמר אני לכם אל תדאגו לנפשכם מה תאכלו ומה תשתו ולגופכם מה תלבשו הלא הנפש היא יקרה מן המזון והגוף יקר מן המלבוש׃
26 Anne salo kafota xelite zeretena maxetena di7en qoletena shin inte salo away ista muzes. Inte istafe kehi adheketi?
הביטו וראו את עוף השמים אשר אינם זרעים ואינם קצרים ואינם אספים לאסמים ואביכם שבשמים מכלכל אתם הלא אתם נעליתם עליהם מאד׃
27 Ane intefe daro wayetidi bes immetida laytha bola hara issi galas gujana danda7iza asi dize?
ומי זה מכם אשר בדאגתו יוכל להוסיף על קומתו אמה אחת׃
28 Qsse mayo gish aazas hirgeti? anne co denban diza cishata xelite, daburetena woykko suqetena.
וללבוש למה תדאגו התבוננו נא אל שושני השדה הצמחות אינן עמלות ואינן טות׃
29 Hessa gish ta intena gizay haray ato shin kawo Solomonaykka ba bonchora ha cishatappe isiney mala lo7o maybeyna.
ואני אמר לכם כי גם שלמה בכל הדרו לא היה לבוש כאחת מהנה׃
30 Inteno pace amanoy dizayto hachi asa ayfen betidi wonto taman wodhana mata hayssatho mayziza xoossay intena hessafe lo7othi athi mizanas danda7ene?
ואם ככה מלביש האלהים את חציר השדה אשר היום צמח ומחר ישלך לתוך התנור אף כי אתכם קטני האמונה׃
31 Hessa gish nu ay mane, ay uyane, ay mayne gidi hirgopitte.
לכן אל תדאגו לאמר מה נאכל ומה נשתה ומה נלבש׃
32 Hankko ammanonta asay hayssa demans daro qopes. Haysi wuri intes koshizaysa inte salo away eres.
כי את כל אלה מבקשים הגוים הלא ידע אביכם אשר בשמים כי אתם צריכים לכל אלה׃
33 Hara wursoppe sinthatidi Xoossa kawotetha xilloteth koyte hayti wuri intes gujistana.
אך בקשו בראשונה את מלכות אלהים ואת צדקתו ונוסף לכם כל אלה׃
34 Hesa gish wontos keezi qopopitte, wonto metoy wontos aqo. Issi issi galasay bess gidiza metora dess.
לכן אל תדאגו ליום מחר כי יום מחר הוא ידאג לעצמו ודיו ליום צרתו׃

< Maatosa 6 >