< Marka 13 >

1 Bawkim awhkawng ak cawn awh, a hubat thlang pynoet ing a venna, “Cawngpyikung, toek lah! Lung ingkaw im a leek aih awm!” tina hy.
Y SALIENDO del templo, le dice uno de sus discípulos: Maestro, mira qué piedras, y qué edificios.
2 Jesu ing, “Vawhkaw im ak bau soeih soeih khqi my? Cehlai vawhkaw lung ami khoengkhqi pynoet ca awm a sim kaana ak awm pynoet awm am awm kaw,” tina hy.
Y Jesús respondiendo, le dijo: ¿Ves estos grandes edificios? no quedará piedra sobre piedra que no sea derribada.
3 Bawkim a dan awh Olive tlang awh ang ngawih awh, Piter, Jakob, Johan ingkaw Andru mihkhqi ing ang hyp na doet uhy,
Y sentándose en el monte de las Olivas delante del templo, le preguntaron aparte Pedro y Jacobo y Juan y Andrés:
4 “Vawhkaw ve ityk awh a awm kaw? Cekkhqi boeih a cup tawm awh ikawmyih hatnaakkhqi nu a awm kaw? tina uhy.
Dinos, ¿cuándo serán estas cosas? ¿y qué señal [habrá] cuando todas estas cosas han de cumplirse?
5 Jesu ing a mingmih a venawh: “Thlang ing a mami thailatnaak khqi ham ngaih ta lah uh.
Y Jesús respondiéndoles, comenzó á decir: Mirad, que nadie os engañe;
6 Kai ang ming ing thlang khawzah law kawm usaw, 'Kai ve anih hawh ni,' tinawh thlang khawzah thailat na kawm uh.
Porque vendrán muchos en mi nombre, diciendo: Yo soy [el Cristo]; y engañarán á muchos.
7 Qaal tuknaak ingkaw qaal tuknaak awithang na ming zaak awh, koeh cat uh. Cemyihkhqi ce ak awm hly kawi qoe ni, cehlai a dytnaak ce law hyn kaw.
Mas cuando oyereis de guerras y de rumores de guerras no os turbéis, porque conviene hacerse [así]; mas aun no [será] el fin.
8 Peng ingkaw peng tuk qu kawm nih saw qam ingkaw qam tuk qu kawm nih. Hun ak chang chang kqang lipii tlai kaw, khaw se kaw. Vemyihkhqi ve naa awm tlawh ak kqannaak hyn ni.
Porque se levantará nación contra nación, y reino contra reino; y habrá terremotos en muchos lugares, y habrá hambres y alborotos; principios de dolores [serán] estos.
9 Cedawngawh ngaihta lah uh. Nangmih ce awih kqawnnaak a hun awh ni tukkhqi kawm usaw, sinakawk awh ni vyk nik paai khqi kaw. Kai a dawngawh qam ukkungkhqi ingkaw sangpahrangkhqi haiawh simpyikung na nami awmnaak thai aham dyi kawm uk ti.
Mas vosotros mirad por vosotros: porque os entregarán en los concilios, y en sinagogas seréis azotados: y delante de presidentes y de reyes seréis llamados por causa de mí, en testimonio á ellos.
10 Awithang leek ve penglum thlang a venawh kqawn lamma na awm hyn kaw.
Y á todas las gentes conviene que el evangelio sea predicado antes.
11 Thlang ing nim tuk khqi nawh awidengnaak a ni khyn khqi awh, “Ikawnu kak kqawn hly? tinawh ngaih koeh kyi sak uh; cawh a ni sim sakkhqi ce kqawn kawm uk ti; ak kqawnkung taw nangmih am nawh, Ciim Myihla ni.
Y cuando os trajeren para entregaros, no premeditéis qué habéis de decir, ni [lo] penséis: mas lo que os fuere dado en aquella hora, eso hablad; porque no sois vosotros los que habláis, sino el Espíritu Santo.
12 “Him qu hamna a koeinaa pa ing a koeinaa pa nawn, a pa ing a ca nawn ce thlang a kut awh pe kawm uh, cakhqi ing ami nu ingkaw ami pakhqi ce qaal na kawm usaw thih sak aham thlang a kut awh pe kawm uh.
Y entregará á la muerte el hermano al hermano, y el padre al hijo: y se levantarán los hijos contra los padres, y los matarán.
13 Kang ming ak camawh thlang boeih ing ni sawh nak khqi kaw, cehlai a dytnaak dy ak yh ing thaawngnaak hu kaw.
Y seréis aborrecidos de todos por mi nombre: mas el que perseverare hasta el fin, éste será salvo.
14 “Amang dyihnaak man awh ak dyi, 'Tuih ak cu, thlang ak hqe,' ce nami huh awh - ca ak noetkung ing zasim seh - Judah awh ak awm thlangkhqi ce tlang na cen useh.
Empero cuando viereis la abominación de asolamiento, que fué dicha por el profeta Daniel, que estará donde no debe (el que lee, entienda), entonces los que estén en Judea huyan á los montes;
15 Iptih na ak awm ing ipkhui nakaw ik-oeih lawh aham koeh nuk kqum seh.
Y el que esté sobre el terrado, no descienda á la casa, ni entre para tomar algo de su casa;
16 Lo na ak awm ing hi ak lo na imna koeh hlat voel seh.
Y el que estuviere en el campo, no vuelva atrás á tomar su capa.
17 Ak phyihsukhqi ingkaw naaca ak takhqi ham ce a tym ce ikawmyihna nu a kyi hly hy voei!
Mas ¡ay de las preñadas, y de las que criaren en aquellos días!
18 Ce a tym ce chikca awh ama pha lawnaak aham cykcah lah uh,
Orad pues, que no acontezca vuestra huída en invierno.
19 Ikawtih cetloek awhkaw kyinaak ce ak cyk ca awhkawng tuhdy amak awm man kyinaak na awm kaw - cemyih ce ityk awh awm am awm hly voel qoe bai hy.
Porque aquellos días serán de aflicción, cual nunca fué desde el principio de la creación que crió Dios, hasta este tiempo, ni será.
20 Bawipa ing ce a khawnghi ce ama tawi sak mantaw, u awm am loet tikaw. Cehlai ak tyhkhqi, amah ak tyhkhqi ak caming ce a khawnghi ce tawi sak hy.
Y si el Señor no hubiese abreviado aquellos días, ninguna carne se salvaría; mas por causa de los escogidos que él escogió, abrevió aquellos días.
21 Cawh u ingawm nangmih a venawh, 'Toek lah uh, vawh ni Khrih a awm hy!' am awhtaw, 'Toek lah cawh ni a awm hy ce!' a ni tinaak khqi awh ce koeh cangna uh.
Y entonces si alguno os dijere: He aquí, aquí está el Cristo; ó, He aquí, allí [está], no [le] creáis.
22 Ikawtih Khrih-na ak sa qu ingkaw tawngha qawlkhqi ce awm kawmsaw kawpoek kyi ik-oeihkhqi ingkaw hatnaakkhqi ce sai kawm uh, ang coeng thai man, ak tyh thlangkhqi awm qaai na kawm uh.
Porque se levantarán falsos Cristos y falsos profetas, y darán señales y prodigios, para engañar, si se pudiese hacer, aun á los escogidos.
23 Cedawngawh nami cyih ta lah uh; a soep a kep nik kqawn pek khqi oet oet hawh nyng.
Mas vosotros mirad; os lo he dicho antes todo.
24 Cehlai cemyih kyinaakkhqi ce a law coengawh, “Khawmik ce than kawmsaw, pihla ingawm am vang voel kaw;
Empero en aquellos días, después de aquella aflicción, el sol se obscurecerá, y la luna no dará su resplandor;
25 aihchikhqi ce khan nakawng tla kawm usaw, khan nakaw saithainaakkhqi ce tyyn kaw,”.
Y las estrellas caerán del cielo, y las virtudes que están en los cielos serán conmovidas;
26 ”Cawh thlanghqing Capa ing boeimang thaawmnaak ing myi ak khan awh a law ce thlangkhqi ing hu kawm uh.
Y entonces verán al Hijo del hombre, que vendrá en las nubes con mucha potestad y gloria.
27 Anih ing ak khan ceityihkhqi ce tyi kawmsaw khawmdek kili awhkaw ak tyh thlangkhqi ce khawmdek a dytnaak awhkawng khawk khan a dytnaak dyna cawi sak kaw.
Y entonces enviará sus ángeles, y juntará sus escogidos de los cuatro vientos, desde el cabo de la tierra hasta el cabo del cielo.
28 “Thai thing awhkaw nyhtahnaak ve cawng lah uh: a baai keh nawh a hahno ang cawn law awhtaw, khawhqai tym zoe hawh hy, tice sim uhyk ti.
De la higuera aprended la semejanza: Cuando su rama ya se enternece, y brota hojas, conocéis que el verano está cerca:
29 Cemyih lawtna, ve ik-oeihkhqi ve a awm law awh ce, anih a lawnaak taw zoe hawh nawh, chawmkeng awh dyi hawh hy tinawh sim uh.
Así también vosotros, cuando viereis hacerse estas cosas, conoced que está cerca, á las puertas.
30 Awitak ka nik kqawn peek khqi, Vawhkaw ik-oeihkhqi a pha hlan dy taw, ve a khuk awhkaw thlangkhqi ve am khum tikaw.
De cierto os digo que no pasará esta generación, que todas estas cosas no sean hechas.
31 Khawk khan ingkaw khawmdek taw khum hly hlai hy, kak awi taw ityk awh awm am qeng tikaw.
El cielo y la tierra pasarán, mas mis palabras no pasarán.
32 “Ce khawnghi ce u ingawm am sim hy, khawk khan nakaw khan ceityihkhqi ingawm, Capa ingawm am sim hy, Pa doeng ing ni a sim.
Empero de aquel día y de la hora, nadie sabe; ni aun los ángeles que están en el cielo, ni el Hijo, sino el Padre.
33 A tym ce am nami sim a dawngawh, naming ngaih ta unawh a hylthyl na awm lah uh.
Mirad, velad y orad: porque no sabéis cuándo será el tiempo.
34 Ce a tym taw thlang pynoet khaw lawng hla na ak cet ing myih kaw: Anih ing a im ce a tyihzawihkhqi venawh cehta nawh, thlang pynoet boeih a venawh ami sai hly kawi ce pek khqi qip qip hy, cekcoengawh chawmkeng ak qehkung a venawh ang ngaih ta nawh qeh phaat aham kqawn pehy.
Como el hombre que partiéndose lejos, dejó su casa, y dió facultad á sus siervos, y á cada uno su obra, y al portero mandó que velase:
35 “Imkung ityk awh a law kaw, tice am nami sim a dawngawh ngaihtaak doena qeh lah uh - khawmy ben awh nu, thanlung awh nu, aaikhawng awh nu, khawdai tawm awh nu a law kaw, tice am sim uhyk ti.
Velad pues, porque no sabéis cuándo el señor de la casa vendrá; [si] á la tarde, ó á la media noche, ó al canto del gallo, ó á la mañana;
36 Anih ce a pha law awh, nangmih nami ih ce koeh hu seh.
Porque cuando viniere de repente, no os halle durmiendo.
37 Nangmih a venawh kak kqawn law ve, thlang boeih a venawh kak kqawn hawh ni: 'ngaihtaak doena qeh lah uh,” tinak khqi hy.
Y las cosas que á vosotros digo, á todos [las] digo: Velad.

< Marka 13 >