< ՂՈԻԿԱՍ 3 >

1 Տիբերիոս կայսեր իշխանութեան տասնհինգերորդ տարում, երբ Պոնտացի Պիղատոսը կուսակալ էր Հրէաստանի, եւ Հերովդէսը՝ չորրորդապետ Գալիլիայի, եւ նրա եղբայր Փիլիպպոսը՝ չորրորդապետ Իտուրացիների ու Տրաքոնացիների աշխարհի, Լիւսանիասը՝ չորրորդապետ Աբիլենէի,
Tamy taom-paha folo-lime-ambi’ ty naha mpanjaka i Tiberio Kaisara, ie niragova e Iehodà t’i Pontio Pilato naho mpifeleke e Galilia t’i Heroda, naho mpifeleke e Itoria miharo am-pari’ i Trakonitisy t’i Filipo rahalahi’e, naho mpifeleke e Abilena t’i Lisania
2 եւ Աննայի ու Կայիափայի քահանայապետութեան օրով, Աստծու խօսքը լսելի եղաւ Զաքարիայի որդի Յովհաննէսին անապատում:
vaho tami’ty naha-talèm-pisoroñe i Anasy naho i Kaiafa, le nivotrake amy Jaona ana’ i Zakaria am-babangoañe añe ty saontsin’ Añahare.
3 Եւ նա եկաւ Յորդանանի կողմը ապաշխարութեան մկրտութիւն քարոզելու՝ մեղքերի թողութեան համար,
Nitsitsihe’e i tane fiaria’ i saka Iordaneiy nitalily ty filiporam-pisolohoañe ho ami’ty fañahàn-kakeo;
4 ինչպէս գրուած է Եսայի մարգարէի պատգամների գրքում.
ie pinatetse amy boken-tsara’ Isaia mpitokiy ty ti-hoe: Ty fiarañànaña’ i mikoike am-patram-bey añey: Hajario ty lala’ i Talè, Avantaño o oloñolo’eo,
5
Lembefañe ze hene goledoñe, aketrake ze atao vohitse naho tamboho, ho vantañeñe o mikelokelokeo, naho fonga hareneñe o lalañe tomoantoañeo;
6
Vaho ho oni’ ze kila nofotse ty fandrombahan’ Añahare.
7 Եւ այն ժողովրդին, որ եկել էր իրենից մկրտուելու, ասում էր. «Իժերի՛ ծնունդներ, ո՞վ ձեզ սովորեցրեց փախչել բարկութիւնից, որ գալու է:
Le hoe re tamy lahialeñe nivovotse mb’ ama’e mb’eo halipotsey: O ry Tariran-dapetake! Ia ty nanoro anahareo hibotitsike amy haviñerañe mitotokey?
8 Այսուհետեւ ապաշխարութեան արժանի պտուղներ տուէ՛ք եւ մի՛ սկսէք ասել, թէ Աբրահամին ունենք իբրեւ հայր. այս ասեմ ձեզ, որ Աստուած կարող է այս քարերից անգամ դուրս բերել Աբրահամի որդիներ:
Ampiboaho vokatse mañeva soloho; le ko mamototse mitsakore an-troke ao ty hoe, Rae’ay t’i Abraàme. Itaroñako te mahafitroatse anake ho a i Abraàme amo vato retoañe t’i Andrianañahare.
9 Բայց ահաւասիկ կացինը ծառերի արմատի վրայ է. ամէն ծառ, որ բարի պտուղ չի տալիս, կտրւում եւ կրակն է նետւում»:
Fa ampoto-katae eo henaneo i fekoñey; le ho firaeñe vaho hafetsak’ añ’afo ao ze hatae tsy mamoa voa soa.
10 Ժողովուրդը նրան հարցնում էր եւ ասում. «Իսկ արդ, ի՞նչ պիտի անենք»:
Aa hoe ty ontane’ i lahialeñey ama’e: Ino ty hanoe’ay?
11 Նա պատասխանեց նրանց եւ ասաց. «Ով որ երկու զգեստ ունի, մէկը թող տայ նրան, որ չունի, եւ ով որ ուտելիք ունի, նոյն ձեւով թող անի»:
Hoe ty natoi’e: Ze aman-tsaroñe roe, soa re te handiva ami’ty tsy ama’e; le hoe izay ka ze manañe mahakama.
12 Մաքսաւորներն էլ եկան մկրտուելու եւ հարցրին նրան. «Վարդապե՛տ, մե՛նք ինչ անենք»:
Pok’eo ka o mpamory vili-lohao halipotse, nanao ama’e ty hoe: O Mpañoke, ino ty hanoe’ay?
13 Նա ասաց նրանց. «Ձեզ հրամայուածներից աւելին մի՛ վերցրէք»:
Le hoe re tam’iereo: Ko mangalake mandikoatse ty linily ho anahareo.
14 Զինուորները նոյնպէս հարցնում էին նրան. «Իսկ մե՛նք ինչ անենք»: Նա ասաց նրանց. «Ոչ ոքի մի՛ նեղէք, ոչ ոքի մի՛ զրպարտէք, ձեր ռոճիկը թող ձեզ բաւարար լինի»:
Le hoe ty ontane’ o lahin-defoñeo: Izahay ka! Ino ty hanoe’ay? Le hoe re tam’iereo: Ko misenge hery ama’ ondaty, le ko manao talily vìlañe, vaho mimoneña amo karama’areoo.
15 Ժողովուրդը սպասման մէջ էր, եւ բոլորն իրենց սրտում Յովհաննէսի մասին հարց էին տալիս, թէ՝ միթէ սա՞ է Քրիստոսը:
Amy fitamà’ ondatioy, le hene niereñere i Jaona añ’arofo te hera ie i Norizañey, ke tsy ie,
16 Նա պատասխանեց բոլորին ու ասաց. «Ես ձեզ մկրտում եմ ջրով, բայց գալիս է ինձնից աւելի զօրաւորը, որի կօշիկները հանելու արժանի չեմ ես. նա ձեզ կը մկրտի Սուրբ Հոգով եւ հրով.
le hoe ty natoi’ i Jaona am’iareo iaby: Toe alìpoko an-drano ao nahareo, fa homb’eo ty maozatse te amako; tsy mañeva ahy ty hañaha o tomin-kana’eo. Ie ty handipotse anahareo an-Tio Masiñe naho añ-Afo.
17 նրա քամհարը իր ձեռքում է՝ մաքրելու իր կալը, հաւաքելու ցորենը իր շտեմարանում, իսկ յարդը կ՚այրի անշէջ կրակով»:
Am-pità’e ty tsikelo’e, le hahoro’e an-tihy famofohañe ao o vokatseo vaho hatonto’e an-driha o mahakamao, fa ho sodora’e añ’afo tsy hay vonoeñe ty kafo’e.
18 Նա շատ ուրիշ մխիթարիչ խօսքերով բարի լուրն էր աւետում ժողովրդին:
Mbe maro ty fañosihañe nanoe’e te nitaroñe am’ondatio.
19 Բայց Հերովդէս չորրորդապետը, յանդիմանուած լինելով Յովհաննէսի կողմից, իր եղբօր կնոջ՝ Հերովդիայի պատճառով եւ այն բոլոր չարիքների համար, որ Հերովդէսը գործել էր,
Aa ie nitrevoke i Heroda mpanjaka ty amy Herodiasie valin-drahalahi’e naho ze fonga sata raty nanoe’ i Heroda,
20 այդ բոլորի վրայ աւելացրեց եւ այն, որ Յովհաննէսին բանտարկեց:
le mbore nahili’e am-balabey ao t’i Jaona, ho tovo’ iaby rezay.
21 Եւ ամբողջ ժողովրդի մկրտուելուց յետոյ, Յիսուս եւս մկրտուեց ու երբ աղօթքի կանգնեց, երկինքը բացուեց,
Ie fonga nalipotse ondatio, nilipotse ka t’Iesoà, niloloke naho nisokake i likerañey
22 եւ Սուրբ Հոգին մարմնաւոր տեսքով, որպէս աղաւնի իջաւ նրա վրայ. եւ երկնքից ձայն եկաւ, որ ասում էր. «Դո՛ւ ես իմ սիրելի Որդին, որ ունես իմ ամբողջ բարեհաճութիւնը»:
vaho nizotso ama’e am-batañe manahake ty deho i Arofo Masiñey, le hoe ty fiarañanañañe hirik’andindìñe ao: Anako irehe, kokoako; Ihe ro mahafale ahiko.
23 Եւ ինքը Յիսուս շուրջ երեսուն տարեկան էր, երբ սկսեց իր գործունէութիւնը: Եւ, ինչպէս կարծում էին, որդին էր Յովսէփի, եւ սա՝ Յակոբի, եւ սա՝ Հեղիի, եւ սա՝ Մատաթէի,
Va’e telopolo taoñe t’Iesoà te namototse i fitoloña’ey; ie natao ana’ Iosefe, toe ana’ i Hely,
24 եւ սա՝ Ղեւիի, եւ սա՝ Մեղքիի, եւ սա՝ Յաննէի, եւ սա՝ Յովսէփի,
ana’ i Matate, ana’ i Levy, ana’ i Melky, ana’ Ianà, ana’ Iosefe,
25 եւ սա՝ Մատթէի, եւ սա՝ Ամոսի, եւ սա՝ Նաւումի, եւ սա՝ Էսղիի, եւ սա՝ Նանգէի,
ana’ i Matatìase, ana’ i Amose, ana’ i Naome, ana’ i Esly, ana’ i Nangay,
26 եւ սա՝ Մաաթի, եւ սա՝ Մատաթէի, եւ սա՝ Սեմէիի, եւ սա՝ Յոսէքէի, եւ սա՝ Յոդայի,
ana’ i Maàte, ana’ i Matatìase, ana’ i Semey, ana’ Iosefe, ana’ Iodase,
27 եւ սա՝ Յովնանէի, եւ սա՝ Րէսայի, եւ սա՝ Զորոբաբէլի, եւ սա՝ Սաղաթիէլի, եւ սա՝ Ներիի,
ana’ Ioanase, ana’ i Resà, ana’ i Zorobabele, ana’ i Salatiele, ana’ i Nery,
28 եւ սա՝ Մեղքիի, եւ սա՝ Ադդէի, եւ սա՝ Կոսամի, եւ սա՝ Ելմոդադի, եւ սա՝ Երէի,
ana’ i Melky, ana’ i Ady, ana’ i Kosame, ana’ i Elmaodame, ana’ i Ere,
29 եւ սա՝ Յեսուի, եւ սա՝ Եղիազարի, եւ սա՝ Յորամի, եւ սա՝ Մատթէի, եւ սա՝ Ղեւիի,
ana’ Iosè, ana’ i Eliezere, ana’ Ioreime, ana’ i Matate, ana’ i Levy,
30 եւ սա՝ Սիմէոնի, եւ սա՝ Յուդայի, եւ սա՝ Յովսէփի, եւ սա՝ Յովնամի, եւ սա՝ Եղիակիմի,
ana’ i Someone, ana’ Iodase, ana’ Iosefe, ana’ Ionane, ana’ i Eliakime,
31 եւ սա՝ Մելլէի, եւ սա՝ Մեննէի, եւ սա՝ Մատտաթայի, եւ սա՝ Նաթանի, եւ սա՝ Դաւթի,
ana’ i Melease, ana’ i Mainane, ana’ i Matatae, ana’ i Natane, ana’ i Davide,
32 եւ սա՝ Յեսսէի, եւ սա՝ Օբէդի, եւ սա՝ Բոոսի, եւ սա՝ Սաղմանի, եւ սա՝ Նաասոնի,
ana’ Iesày, ana’ i Obede, ana’ i Boze, ana’ i Salmone, ana’ i Naasone,
33 եւ սա՝ Ամինադաբի, եւ սա՝ Արամի, եւ սա՝ Ադմէի, եւ սա՝ Առնէի, եւ սա՝ Եսրոնի, եւ սա՝ Փարէսի, եւ սա՝ Յուդայի,
ana’ i Aminadabe, ana’ i Arame, ana’ i Esrome, ana’ i Farese, ana’ Iodase,
34 եւ սա՝ Յակոբի, եւ սա՝ Իսահակի, եւ սա, Աբրահամի, եւ սա՝ Թարայի, եւ սա՝ Նաքորի,
ana’ Iakobe, ana’ Isaake, ana’ i Abraàme, ana’ i Tera, ana’ i Nakore,
35 եւ սա՝ Սերուգի, եւ սա՝ Ռագաւի, եւ սա՝ Փաղեկի, եւ սա՝ Եբերի, եւ սա՝ Սաղայի,
ana’ i Saroke, ana’ i Ragao, ana’ i Paleke, ana’ i Evre, ana’ i Salà,
36 եւ սա՝ Կայնանի, եւ սա՝ Արփաքսադի, եւ սա՝ Սէմի, եւ սա՝ Նոյի, եւ սա՝ Ղամէքի,
ana’ i Arfaksade, ana’ i Seme, ana’ i Noe, ana’ i Lameke,
37 եւ սա՝ Մաթուսաղայի, եւ սա՝ Ենոքի, եւ սա՝ Յարեդի, եւ սա՝ Մաղաղայէլի, եւ սա՝ Կայնանի,
ana’ i Matosalà, ana’ i Enoke, ana’ Iàrede, ana’ i Malelaele, ana’ i Kainane,
38 եւ սա՝ Ենոսի, եւ սա՝ Սէթի, եւ սա՝ Ադամի, եւ սա՝ Աստծու:
ana’ i Enose, ana’ i Sete ana’ i Dame, anak’ Andrianañahare.

< ՂՈԻԿԱՍ 3 >