< Luk 17 >

1 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, nyi vdwa rimur mobv rinv ngv ho lokia doore! vbvritola yvvdw bunua rimu dunv hv mvngru gubv rire!
E disse aos discipulos: É impossivel que não venham escandalos, mas ai d'aquelle por quem vierem!
2 Ho nyi anga vlwng pwtv nvgo lvngpolo paklwk tvvla svlv lo orlwk namv nw gv lvgabv alvyare so gv vmi anga rimur modubv ritv svnga.
Melhor lhe fôra que lhe pozessem ao pescoço uma mó de atafona, e fosse lançado ao mar, do que escandalizar um d'estes pequenos.
3 Vkvlvgabv hingto laka no ogugo ridudw! “Noogv achiboru vdwv rimur dubolo, ninyia yamtoka, okv nw mvngdin dukubolo, ninyia mvngnga jilaka.
Olhae por vós mesmos. E, se teu irmão peccar contra ti, reprehende-o, e, se elle se arrepender, perdoa-lhe.
4 Nw alua kanw go nam rinyingla rimur dubolo, okv riri gv dwkia no gvlo aala, ‘Ngo mvngdin dukunv vku bolo, no ninyia mvngnga jirung laka.’”
E, se peccar contra ti sete vezes no dia, e sete vezes no dia tornar a ti, dizendo: Arrependo-me; perdoa-lhe.
5 Nyitampingko vdwv Jisunyi minto, “Ngonugv mvngjwng nga kai molabv.”
Disseram então os apostolos ao Senhor: Accrescenta-nos a fé.
6 Jisu mirwkto, “Nonu gvlo mvngjwng ngv yingmw chargobv doodu bolo, nonu so malberi singnv sum minyure, ‘No atu hv kolv lokv puchok linsula okv svmasa lo atu hv lvvlwk suto vla minbolo hv noogv minam a tvjire.
E disse o Senhor: Se tivesseis fé como um grão de mostarda, dirieis a esta amoreira: Desarreiga-te d'aqui, e planta-te no mar; e vos obedeceria.
7 “Minchisinam go nonu gvlo akonv pakbu doodu hv rongo padungdo vmalo svlar vdwa kaaya riadungdo. Vdwlo nw rongo lokv aari kunyi, um no ninyia baapubv okv dvnam a dvto vla minridw?
E qual de vós terá um servo lavrando ou apascentando, e, voltando elle do campo, lhe diga: Chega-te, e assenta-te á mesa?
8 Vbvrirung mare! vmabvya, no ninyia minre, ‘Ngoogv dvnya dvse nga mvpvto, vbvrikunamv no noogv vji a kotoka okv ngoogv dvrilo okv tvngrilo no doya tvka; ho kochingbv no noogv dvse a dvla duku.’
E não lhe diga antes: Prepara-me a ceia, e cinge-te, e serve-me, até que tenha comido e bebido, e depois comerás e beberás tu?
9 Minam a tvvla pakbu angv umbonyikv go panyu mapvri, panyu pvri?
Porventura dá graças ao tal servo, porque fez o que lhe foi mandado? Creio que não.
10 Vbvdvdvbv so si nonu gvloka doolwk laka; nonugv rise a vdwlo nonu ripv kudw, minlaka, ‘Ngonu pakbu bvtwkbv rimwngnv; ngonu ngonugv rise a rimwng pvnv.’”
Assim tambem vós, quando fizerdes tudo o que vos fôr mandado, dizei: Somos servos inuteis, porque fizemos sómente o que deviamos fazer.
11 Jisunyi Jerusalem bv vngrilo nw Samaria gvla Galili gv doorwsi pingkolo vngpitla vngto.
E aconteceu que, indo elle a Jerusalem, passou pelo meio da Samaria e da Galilea;
12 Nw nampum arwnglo vngdungrilo ho arwnam apin yaritla lvvmanv nyi vring go paami suto, bunu adulo dakto
E, entrando n'uma certa aldeia, sairam-lhe ao encontro dez homens leprosos, os quaes pararam de longe;
13 okv goktoku, “Jisu! Tamsarnv! ngonua aya mvngpa labv!”
E levantaram a voz, dizendo: Jesus, Mestre, tem misericordia de nós.
14 Jisu bunua kaapa toku okv bunua minto, “Vngnyika okv nyibu vdwa nonua jwngkadaka kolaka.” Lamtvlo bunua darwk dukubv mvtoku.
E elle, vendo-os, disse-lhes: Ide, e mostrae-vos aos sacerdotes. E aconteceu que, indo elles, ficaram limpos.
15 Vdwlo bunugv lokv akonv poyapvku vla himpa tokudw, nw vngkur toku, Pwknvyarnvnyi gamtv rungbv hartv toku.
E um d'elles, vendo que estava são, voltou glorificando a Deus em alta voz;
16 Nw Jisu gv lvpa lvkwng gv kvdw lo atu v gipv toku okv ninyia umbonyi vtoku. Nyi angv Samaritan go.
E caiu aos seus pés, com o rosto em terra, dando-lhe graças: e este era samaritano.
17 Jisu minto, “Nyi mvpu namv nyidum vring gui laka; kvvbi kia gunv ogolo?
E, respondendo Jesus, disse: Não foram dez os limpos? E onde estão os nove?
18 Ogubv so nyebunyi angv si Pwknvyarnvnyi umbonyi vla mimbv aadunv?”
Não houve quem voltasse a dar gloria a Deus senão este estrangeiro?
19 Okv Jisu ninyia minto, “Gudungto okv vngnyika; noogv mvngjwng lokv nam alv mopvku.”
E disse-lhe: Levanta-te, e vae; a tua fé te salvou.
20 Parisis mego Jisunyi tvkato Pwknvyarnv gv Karv ngv vdwlo aatv dunv. Ninyigv mirwksinamv, “Pwknvyarnv gv Karv ngv vbvrung vla kaadubv rimare.
E, interrogado pelos phariseos sobre quando havia de vir o reino de Deus, respondeu-lhes, e disse: O reino de Deus não vem com apparencia exterior.
21 Yvv akonvka minla mare, ‘kaato si kunv!’ vmalo, ‘v kunv!’; ogulvgavbolo Pwknvyarnv gv Karv ngv no gvlo doodu.”
Nem dirão: Eil-o aqui, ou, Eil-o ali; porque eis que o reino de Deus está entre vós.
22 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa minto, “Dw gv aariku vdwlo nonu Nyia Kuunyilo gv alu logonyi kaanwngre, vbvritola um nonu kaapa kumare.
E disse aos discipulos: Dias virão em que desejareis vêr um dos dias do Filho do homem, e não o vereis.
23 Ho hoka nyi vdwv nonua minre ‘tolobv kaatoka!’ vmalo ‘so soka kaatoka!’ vbvritola vnglinla um kaakar mabvka.
E dir-vos-hão: Eil-o aqui, ou, Eil-o ali está; não vades, nem os sigaes:
24 Dooriak gv nyidomooku lo riaklinla okv chegunv lokv chegunvbv loung monam aingbv rire nyia kuunyilo ninyigv alu hv.
Porque, como o relampago, fuzilando de uma parte debaixo do céu, resplandece até á outra debaixo do céu, assim será tambem o Filho do homem no seu dia.
25 Vbvritola atukchobv nw achialvbv hinching chingchore okv silugv nyi vdwgv toanam gubv rire.
Mas primeiro convem que elle padeça muito, e seja reprovado por esta geração.
26 Noah gv riri ho gv dw aingbv Nyia Kuunyilo gv dw hvka Vbvrire.
E, como aconteceu nos dias de Noé, assim será tambem nos dias do Filho do homem:
27 Nyi mvnwngngv dvbwngla okv tvngbwng nyala rinyato, nyimv okv nyiga vdwv nywng nyilubv rimi sinyato, Noah gv svpw arwnglo aalwk rikulo okv isi hv tvvlula bunu mvnwngnga tvvrumla tvki toku.
Comiam, bebiam, casavam e davam-se em casamento, até ao dia em que Noé entrou na arca, e veiu o diluvio, e os consumiu a todos.
28 Ho alu hv Lot gv ririlo gv alu aing bv rire. Nyi mvnwngngv dvbwngla okv tvngbwng nyato, korvpachu rvvmi sinyato okv pyokmi sinyato, singnv lvvdung nyato okv naam mvdung nyato.
Como tambem da mesma maneira aconteceu nos dias de Lot: comiam, bebiam, compravam, vendiam, plantavam e edificavam.
29 Lot gv Sodom a vngyuri alu lo, vmv okv vmv gununvnv ngv nyidomooku tolo gvngv holula nyi mvnwngnga guki kingam toku.
Mas no dia em que Lot saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre, e os consumiu a todos.
30 Nyia Kuunyilo gv daklwk rikulo ho vkv aingbv rireku.”
Assim será no dia em que o Filho do homem se ha de manifestar.
31 “Ho gv alu lo nyi gonv ninyigv namwng mwnglo lo rinv naam arwng aala ninyi gvbv rinam yikungyira mvnwngnga naadubv mvngrung mabvka; vkv aingbv nyi gonv yvv agum rongolo rinv naam aakur kuyoka.
N'aquelle dia, quem estiver no telhado, e as suas alfaias em casa, não desça a tomal-as; e, da mesma sorte, o que estiver no campo não volte para traz.
32 Lot gv nywng nga mvngpa toka!
Lembrae-vos da mulher de Lot.
33 Yvvdw nyi atugv singdung nga ringdubv mvngdunv ngoore; yvvdw ninyigv singdung nga ngoomu dunv v hum ringyare.
Qualquer que procurar salvar a sua vida perdel-a-ha, e qualquer que a perder salval-a-ha.
34 Ho gv ayulo, ngo nonua mindu, ho hoka nyi anyigo gadw lo lvkobv yupbam la doore; akonyi naare okv akonyi kayure.
Digo-vos que n'aquella noite estarão dois n'uma cama; um será tomado, e outro será deixado.
35 Nyimv anyi gonv daa hwkbasire: akonyi naaro reku okv akonyi kayu reku.
Duas estarão juntas, moendo; uma será tomada, e outra será deixada.
36 Nyi anyigo rongo mvba sila doore akonyi naaro reku okv akonyi kayu reku.”
Dois estarão no campo; um será tomado, o outro será deixado.
37 Lvbwlaksu vdwv ninyia tvvkato, “Ogulo, Ahtu?” Jisu mirwkto, “Ogulo svmago doopvdw hoka Pvta nyidin dvnv dookumre.”
E, respondendo, disseram-lhe: Onde, Senhor? E elle lhes disse: Onde estiver o corpo, ahi se ajuntarão as aguias.

< Luk 17 >