< Malaquías 1 >

1 Carga de la palabra del SEÑOR contra Israel, por mano de Malaquías.
Ko e tala mamafa, ko e folofola ʻa Sihova ʻia Malakai, ki ʻIsileli.
2 Yo os amé, dijo el SEÑOR; diréis: ¿En qué nos amaste? ¿No era Esaú hermano de Jacob?, dijo el SEÑOR, y amé a Jacob,
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “kuo u ʻofa kiate kimoutolu.” Ka ʻoku mou pehē, “Kuo ke ʻofa ʻi he hā kiate kimautolu? ʻIkai ko e taʻokete ʻo Sēkope ʻa ʻIsoa?” ʻOku pehē ʻe Sihova: “Ka naʻaku ʻofa kia Sēkope,
3 y a Esaú aborrecí, y torné sus montes en asolamiento, y su posesión para los dragones del desierto.
pea ne u fehiʻa kia ʻIsoa, pea naʻaku ʻai ke lala hono ngaahi moʻunga, mo hono tofiʻa ko e toafa ki he fanga ngata.”
4 Cuando Edom dijere: Nos hemos empobrecido, mas tornemos a edificar lo arruinado; así dijo el SEÑOR de los ejércitos: Ellos edificarán, y yo destruiré; y les llamarán Provincia de impiedad, y, pueblo contra quien el SEÑOR se airó para siempre.
Ka koeʻuhi ʻoku pehē ʻe ʻItomi, “Kuo fakamasiva ʻakimoutolu, ka te mau liliu mai mo langa hake ʻae ngaahi potu ʻoku lala;” ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau, “Te nau langa hake, ka te u holoki hifo ia ʻeau; pea tenau ui ʻakinautolu, ‘Ko e mata fonua ʻoe angahala,’ pea, ‘Ko e kakai ʻoku houhau ki ai ʻa Sihova ʻo taʻengata.’”
5 Y vuestros ojos lo verán, y diréis: Sea el SEÑOR engrandecido sobre la provincia de Israel.
Pea ʻe mamata ʻa homou mata, pea temou pehē, “ʻE fakaongoongolelei ʻa Sihova mei he ngataʻanga ʻo ʻIsileli.”
6 El hijo honró al padre, y el siervo a su señor; y si yo soy Padre, ¿qué es de mi honra? Y si soy Señor, ¿qué es de mi temor? dijo el SEÑOR de los ejércitos a vosotros, oh sacerdotes, que menospreciáis mi Nombre. Y diréis: ¿En qué hemos menospreciado tu Nombre?
“ʻOku fakaʻapaʻapa ʻae foha ki heʻene tamai, mo e tamaioʻeiki ki heʻene ʻeiki: pea ka ko e tamai au, pea kofaʻā ʻa hoku ongoongolelei? Pea ka ko e ʻeiki au, kofaʻā ia ʻae manavahē kiate au? ʻOku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau kiate kimoutolu, ʻE kau taulaʻeiki, ʻoku paetaku ki hoku huafa. Pea ʻoku mou pehē, ‘Ko e hā ʻemau paetaku ki ho huafa?’
7 Que ofrecéis sobre mi altar pan inmundo. Y diréis: ¿En qué te hemos amancillado? En que decís: Morimos de hambre al servicio del SEÑOR.
‌ʻOku mou feilaulau ʻaki ʻae ma fakalielia ʻi hoku feilaulauʻanga; pea ʻoku mou pehē, ‘Kuo mau fakalieliaʻi koe ʻi he hā?’ ʻI hoʻomou pehē, ‘Ko e meʻa vaʻinga pe ʻae keinangaʻanga ʻa Sihova.’
8 Y cuando ofrecéis el animal ciego para sacrificar, ¿no es malo? Asimismo cuando ofrecéis el cojo o el enfermo, ¿no es malo? Preséntalo, pues, a tu príncipe; ¿acaso se agradará de ti, o le serás acepto? Dijo el SEÑOR de los ejércitos.
Pea kapau ʻoku mou ʻomi ʻae kui ʻo feilaulauʻaki, ʻikai ʻoku kovi ia? Pea kapau ʻoku mou feilaulau ʻaki ʻaia ʻoku ketu mo ia ʻoku mahaki, ʻikai ko e kovi ia? Ko eni, ʻatu ia kiate ia ʻoku puleʻi koe; ʻe fiemālie ai ia kiate koe, pe te ne maʻu lelei koe?” ʻOku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau.
9 Ahora, pues, orad a la faz de Dios, y el tendrá piedad de nosotros; esto de vuestra mano vino, ¿le seréis agradables? Dijo el SEÑOR de los ejércitos.
Pea ko eni, ʻoku ou tala kiate kimoutolu, “Fakakolekole ki he ʻOtua koeʻuhi ke ne ʻaloʻofa mai kiate kitautolu: ʻoku mei homou nima ʻae meʻa ni: pea te ne maʻu lelei hamou taha?” ʻOku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau.
10 ¿Quién también hay de vosotros que cierre las puertas o attiende el fuego de mi altar de balde? Yo no recibo contentamiento en vosotros, dijo el SEÑOR de los ejércitos, ni de vuestra mano me será agradable el presente.
“He ko hai koā ha taha ʻiate kimoutolu te ne fie tāpuni ha matapā taʻetotongi? Pea naʻa mo e tutu ʻae afi ʻi he funga feilaulauʻanga ʻoʻoku ʻoku ʻikai fai taʻetotongi. ʻOku ʻikai te u leleiʻia ʻiate kimoutolu,” ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau, “pea ʻe ʻikai te u maʻu ha feilaulau mei homou nima.
11 Porque desde donde el sol nace hasta donde se pone, mi Nombre es grande entre los gentiles; y en todo lugar se ofrece a mi Nombre perfume, y presente limpio; porque grande es mi Nombre entre los gentiles, dice el SEÑOR de los ejércitos.
Koeʻuhi ʻe lahi ʻa hoku huafa ʻi he lotolotonga ʻoe ngaahi Senitaile, mei he hopo hake ʻae laʻā ʻo aʻu ki heʻene tō hifo; pea ʻe ʻomi ʻae fakanamu kakala ki hoku huafa mei he potu kotoa pē, mo e feilaulau maʻa; koeʻuhi ʻe ongoongo lahi ʻa hoku huafa ʻi he lotolotonga ʻoe hiteni,” ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau.
12 Y vosotros lo habéis profanado cuando decís: Morimos de hambre al servicio del SEÑOR; y cuando hablan que su alimento es despreciable.
“Ka kuo mou fakalieliaʻi ia, ʻi hoʻomou pehē, ‘ʻOku taʻemaʻa ʻae keinangaʻanga ʻa Sihova, ʻaia mo hono ngaahi fua, pea ko e meʻa fakalielia ʻa hono meʻakai.’
13 Y decís: ¡Oh qué trabajo! Y lo desechasteis, dijo el SEÑOR de los ejércitos; y trajisteis lo hurtado, o cojo, o enfermo, y presentasteis ofrenda. ¿Me será acepto eso de vuestra mano? Dice el SEÑOR.
Naʻa mou pehē foki, ‘Vakai, tā ko e meʻa fakafiu!’ Pea kuo mou kuhu ki ai;” ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau; “pea naʻa mou ʻomi ʻaia naʻe lavea, pea mo e ketu, pea mo e mahaki; naʻe pehē pe ʻa hoʻomou ʻomi ʻae feilaulau: pea ʻe totonu koā ʻa ʻeku maʻu ia mei homou nima?” ʻOku pehē ʻe Sihova.
14 Maldito el engañoso, que tiene macho en su rebaño, y promete, y sacrifica corrompido al SEÑOR; porque yo soy Gran Rey, dice el SEÑOR de los ejércitos, y mi Nombre es formidable entre los gentiles.
“Ka ʻe malaʻia kiate ia ʻoku kākā, ʻaia ʻoku ʻi heʻene fanga manu ʻae manu tangata, pea kuo ne fuakava, ka ʻoku ne feilaulau ʻaki ʻae meʻa fakalielia kia Sihova:” he ʻoku pehē mai ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau, “Ko au ko e Tuʻi lahi, pea ʻoku fakailifia ʻa hoku huafa ʻi he lotolotonga ʻoe hiteni.”

< Malaquías 1 >