< Ezequiel 35 >

1 Y vino Palabra del SEÑOR a mí, diciendo:
Naʻe hoko foki ʻae folofola ʻa Sihova kiate au, ʻo pehē,
2 Hijo de hombre, pon tu rostro hacia el monte de Seir, y profetiza contra él,
“Foha ʻoe tangata, fakahanga ho mata ki he moʻunga ko Seia, pea kikite ki ai,
3 y dile: Así dijo el Señor DIOS: He aquí estoy contra ti, oh monte de Seir, y extenderé mi mano contra ti, y te pondré en asolamiento y en soledad.
Pea ke pehē ki ai, ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; ʻE moʻunga ko Seia, Vakai, ko au ʻoku ou tuʻu kiate koe, pea te u mafao atu hoku nima kiate koe, pea te u ngaohi koe ke lala ʻaupito.
4 A tus ciudades asolaré, y tú serás asolado; y sabrás que yo soy el SEÑOR.
Te u fakalala ho ngaahi kolo, pea te ke ʻauha ai, mo ke ʻilo ai ko Sihova au.
5 Por cuanto tuviste enemistades perpetuas, y esparciste los hijos de Israel al poder de la espada en el tiempo de su aflicción, en el tiempo extremadamente malo;
Koeʻuhi kuo tuʻumaʻu pe ʻa hoʻo fehiʻa, pea kuo ke lilingi ʻae toto ʻoe fānau ʻa ʻIsileli, ʻi he mālohi ʻoe heletā ʻi he ʻaho ʻo honau tuʻutāmaki, ʻi he ngaahi ʻaho ne fakakakato ai ʻenau hia:
6 por tanto, vivo yo, dijo el Señor DIOS, que a sangre te disputaré, y sangre te perseguirá; y si no aborrecieres la sangre, sangre te perseguirá.
Ko ia, ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua, Ko au ʻoku ou moʻui, pea te u teuteu koe ki he lilingi toto, pea ʻe tuli koe ʻe he toto: koeʻuhi naʻe ʻikai te ke fehiʻa ki he toto pea ko e moʻoni ʻe tuli koe ʻe he toto.
7 Y pondré al monte de Seir en asolamiento y en soledad, y cortaré de él pasante y volviente.
‌ʻE pehē ʻa ʻeku ngaohi ʻae moʻunga ko Seia ke lala ʻaupito, pea te u motuhi mei ai ʻaia kotoa pē ʻoku feʻaluʻaki ai.
8 Y llenaré sus montes de sus muertos; en tus collados, y en tus valles, y en todos tus arroyos, caerán muertos a cuchillo.
Pea te u ʻufiʻufi ʻaki ʻae kakai tāmateʻi ʻa hono ngaahi moʻunga: ʻe tō hifo ʻakinautolu ʻoku tāmate ʻaki ʻae heletā ʻi ho ngaahi tafungofunga, mo e ngaahi teleʻa, pea ʻi ho ngaahi vaitafe.
9 Yo te pondré en asolamientos perpetuos, y tus ciudades nunca más se restaurarán; y sabréis que yo soy el SEÑOR.
Te u ngaohi koe ke lala maʻuaipē, pea ʻe ʻikai toe kakai ho ngaahi kolo; pea te mou ʻilo ko Sihova au.
10 Por cuanto dijiste: Las dos naciones y las dos tierras serán mías, y las poseeremos, estando allí el SEÑOR;
Koeʻuhi kuo ke pehē ʻe koe, Ko e ongo puleʻanga na, mo e ongo fonua na ʻe ʻaʻaku pe ia, pea te mau maʻu ia; ka ko eni naʻe ʻi ai ʻa Sihova:
11 por tanto, vivo yo, dijo el Señor DIOS, yo haré conforme a tu ira, y conforme a tu celo con que procediste, a causa de tus enemistades con ellos; y seré conocido en ellos, cuando te juzgare.
Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova ko e ʻOtua; Ko au ʻoku ou moʻui, pea te u fai moʻoni ʻo fakatatau ki hoʻo ʻita, pea tatau mo hoʻo meheka, ʻaia kuo ke fai ʻi hoʻo fehiʻa kiate kinautolu; pea te u fakaʻilo au kiate kinautolu ʻo kau ka fai ʻae fakamaau kiate koe.
12 Y sabrás que yo, el SEÑOR, he oído todas tus injurias que proferiste contra los montes de Israel, diciendo: Destruidos son, nos son dados a devorar.
Pea te ke ʻilo ko Sihova au, kuo u fanongo ki he ngaahi lea kovi ʻaia kuo ke fai ki he ngaahi moʻunga ʻo ʻIsileli, ʻo pehē, Kuo fakalala ia, kuo foaki mai ke tau fakaʻauha ia.
13 Y os engrandecisteis contra mí con vuestra boca, y multiplicasteis contra mí vuestras palabras. Yo lo oí.
Kuo pehē ʻa hoʻomou polepole kiate au, pea kuo mou fakalahi hoʻomou lea kiate au: kuo u fanongo au ki ai.”
14 Así dijo el Señor DIOS: Así se alegrará toda la tierra, cuando yo te haré soledad.
‌ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua: “ʻOka fiefia ʻa māmani kotoa pē, te u ngaohi koe ke lala.
15 Como te alegraste tú sobre la heredad de la Casa de Israel, porque fue asolada, así te haré a ti: asolado será el Monte de Seir, y toda Idumea, toda ella; y sabrán que yo soy el SEÑOR.
Hangē naʻa ke fiefia koe ki he tofiʻa ʻae fale ʻo ʻIsileli, koeʻuhi ne lala ia, ʻe pehē pe ʻa ʻeku fai kiate koe: te ke lala koe, ʻe moʻunga ʻo Seia, pea mo ʻItomi kotoa pē, ʻio, ʻaia kotoa pē: pea te nau ʻilo ko Sihova au.”

< Ezequiel 35 >