< 2 Samuel 7 >

1 Aconteció que cuando el rey ya vivía en su casa, después que Yavé le dio reposo de todos sus enemigos alrededor,
Pea naʻe hoko ʻo pehē, ʻi heʻene nofo ʻae tuʻi ʻi hono fale, pea kuo tuku kiate ia ʻe Sihova ʻae mālōlō mei hono ngaahi fili kotoa pē naʻe nofo takatakai;
2 el rey dijo al profeta Natán: Mira, yo vivo en casa de cedro, pero el Arca de ʼElohim está entre cortinas.
Naʻe pehē ʻe he tuʻi kia Natani ko e palōfita, “Vakai eni, ʻoku ou nofo au ʻi ha fale sita, ka ʻoku nofo ʻae puha tapu ʻoe ʻOtua ʻi he loto puipui [pe].”
3 Natán respondió al rey: ¡Vé, haz todo lo que está en tu corazón, porque Yavé está contigo!
Pea naʻe pehē ʻe Natani ki he tuʻi, “ʻAlu, ʻo fai ʻaia kotoa pē ʻoku ʻi ho loto he ʻoku ʻiate koe ʻa Sihova.”
4 Pero aconteció que esa misma noche Palabra de Yavé llegó a Natán:
Pea naʻe hoko ʻo pehē ʻi he pō pe ko ia, naʻe ongo mai ʻae folofola ʻa Sihova kia Natani, ʻo pehē.
5 Vé y dí a mi esclavo David: Así dice Yavé: ¿Tú me edificarás Casa en la cual Yo more?
“ʻAlu ʻo tala ki heʻeku tamaioʻeiki ko Tevita, ‘ʻOku pehē ʻe Sihova, He te ke langa ʻe koe kiate au ha fale ke u nofo ai?
6 Porque desde el día cuando saqué a los hijos de Israel de Egipto hasta hoy, no moré en alguna casa, sino estuve en tienda y en tabernáculo.
Kae ʻosi kuo ʻikai te u nofo ʻi ha fale talu mei he kuonga naʻaku ʻomi ai ʻae fānau ʻa ʻIsileli mei ʻIsipite, ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni, ka kuo u ʻeveʻeva ʻi ha fale tupenu mo ha fale fehikitaki.
7 En todo lo que anduve con todos los hijos de Israel, ¿hablé Yo Palabra a alguna de las tribus de Israel, a la cual mandé a apacentar a mi pueblo Israel? ¿Le pregunté por qué no me edificó casa de cedro?
‌ʻI he potu kotoa pē kuo u ʻalu ai mo e fānau kotoa pē ʻa ʻIsileli, kuo u lea ʻaki koā ha momoʻi lea ki ha tokotaha ʻoe ngaahi faʻahinga ʻo ʻIsileli, ʻaia naʻaku fekau ke fafangaʻi ʻa hoku kakai ko ʻIsileli, ke pehē, Ko e hā ʻoku ʻikai ai te mou langa hoku fale sita?’
8 Ahora pues, dirás esto a mi esclavo David: Yavé de las huestes dice: Yo te tomé del redil, de seguir tras las ovejas, para que seas jefe de mi pueblo Israel.
Pea ko ia foki te ke pehē ai ki heʻeku tamaioʻeiki ko Tevita, ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi tokolahi, ‘Naʻaku hiki mai koe mei he lotoʻā sipi, mei hoʻo muimui ʻi he fanga sipi, ke ke pule ki hoku kakai ko ʻIsileli;
9 Estuve contigo en todo lo que has andado y destruí a todos tus enemigos delante de ti. Te di un gran nombre, como el nombre de los grandes de la tierra.
Pea naʻaku ʻiate koe ʻi he potu kotoa pē naʻa ke ʻalu ki ai, pea kuo u fakaʻauha atu ʻa ho ngaahi fili kotoa pē mei ho ʻao, pea kuo u ngaohi ke ongoongoa lahi ho hingoa, ʻo tatau mo e hingoa ʻoe kau ongoongoa ʻoku ʻi māmani.
10 También dispuse un lugar para mi pueblo Israel. Lo planté para que viva en él, para que nunca más sea removido, ni los perversos los sigan afligiendo como antes,
Pea te u tuʻutuʻuni foki ha potu maʻa hoku kakai ʻIsileli, pea te u fokotuʻu ʻakinautolu, ke nau nofo ʻi ha potu ʻoku ʻonautolu pe, pea ʻikai toe hiki; pea ʻe ʻikai toe fakamamahi ʻakinautolu ʻe he fānau ʻoe angakovi, ʻo hangē ko ia ʻi muʻa,
11 desde el día cuando designé jueces para mi pueblo Israel. Y te daré descanso de todos tus enemigos. Además, Yavé te dice que Él te hará una casa.
Pea hangē ko ia kuo fai talu mei heʻeku fekau ke pule ʻa hoku kakai ʻIsileli ʻe he kau fakamaau; pea kuo u tuku kiate koe ʻae mālōlō mei ho ngaahi fili kotoa pē. Pea ʻoku fakahā mai foki ʻe Sihova te ne fakatupu ho fale ʻoʻou.
12 Cuando tus días sean cumplidos y duermas con tus antepasados, después de ti levantaré a tu descendiente, el cual vendrá de ti, y afirmaré su reino.
Pea ʻoka kakato hoʻo ngaahi ʻaho, pea te ke mohe koe fakataha mo hoʻo ngaahi tamai, te u fokotuʻu hake ho hako ki mui ʻiate koe, ʻakinautolu ʻe haʻu mei ho fatu ʻoʻou, pea te u ʻai ke tuʻu mālohi ʻa hono puleʻanga.
13 Él edificará casa a mi Nombre y Yo afirmaré el trono de su reino para siempre.
Te ne langa ʻe ia ha fale maʻa hoku hingoa, pea te u fokotuʻu ʻae nofoʻanga fakatuʻi ʻo hono puleʻanga ke taʻengata.
14 Yo le seré padre y él me será hijo. Cuando haga mal lo corregiré con vara de hombres y con azotes de los hijos de hombres.
Teu ʻiate ia ko e tamai, pea ko hoku foha ia. Kapau te ne fai ha kovi, te u tautea ʻaki ia ʻae meʻa tā ʻae tangata, pea mo e ngaahi tā ʻae fānau ʻae tangata:
15 Pero mi misericordia no se apartará de él como la aparté de Saúl, a quien quité de delante de ti.
Ka ʻe ʻikai mahuʻi ʻa ʻeku ʻaloʻofa meiate ia, ʻo hangē ko ʻeku ʻave ia ʻia Saula, ʻaia naʻaku ʻave ʻeau mei ho ʻao.
16 Tu casa y tu reino permanecerán para siempre ante ti, y tu trono será estable eternamente.
Pea ko ho fale, pea mo ho puleʻanga ʻe fokotuʻu ia ʻi ho ʻao ʻo taʻengata; ʻe ʻai ke maʻu ʻo taʻengata ʻa ho nofoʻanga fakatuʻi.
17 Así Natán habló a David, conforme a todas estas Palabras, y según toda esta visión.
Naʻe lea ʻa Natani kia Tevita ʻo fakatatau mo e ngaahi lea ni, pea tatau mo e meʻa hā mai ni.’”
18 Entonces el rey David entró y se sentó delante de Yavé y dijo: ¡Oh ʼAdonay Yavé! ¿Quién soy yo y qué es mi casa para que me trajeras hasta aquí?
Pea naʻe toki hū atu ʻa Tevita, pea ne nofo ʻi he ʻao ʻo Sihova, pea naʻa ne pehē, “Ko hai au, ʻE Sihova ko e ʻOtua? Pea ko e hā ʻa hoku fale, kuo ke ʻomi ai au ʻo aʻu mai ki he kuonga ni?
19 Aún te pareció insignificante esto, oh ʼAdonay Yavé. Hablaste también acerca de la casa de tu esclavo en un lejano futuro. ¡Oh ʼAdonay Yavé, cuán grande designio para un hombre!
Pea ko e meʻa siʻi foki ia ʻi ho ʻao, ʻE Sihova ko e ʻOtua; he kuo ke folofola foki ki he fale ʻo hoʻo tamaioʻeiki ki he kuonga fuoloa ʻe haʻu. Pea he ko e anga eni ʻoe tangata ʻe Sihova ko e ʻOtua?
20 ¿Qué más puede decirte David? ¡Oh ʼAdonay Yavé, Tú conoces a tu esclavo!
Pea ko e hā ha toe lea ʻe faʻa fai ʻe Tevita kiate koe? He ʻoku ke ʻilo ʻe koe, ʻE Sihova ko e ʻOtua, ʻa hoʻo tamaioʻeiki.
21 Según tu Palabra y conforme a tu corazón hiciste toda esta grandeza para declararla a tu esclavo.
Kuo ke fai ʻae ngaahi meʻa lahi ni, koeʻuhi ko hoʻo folofola, pea ʻo hangē ko ho finangalo ʻoʻou, koeʻuhi ke fakaʻilo ia ki hoʻo tamaioʻeiki.
22 Por tanto Tú eres grande, oh ʼAdonay Yavé. ¡Nadie hay como Tú, ni hay otro ʼElohim además de Ti, según todo lo que escuchamos con nuestros oídos!
Ko ia ʻoku ke lahi koe, ʻE Sihova ko e ʻOtua: he ʻoku ʻikai ha tokotaha ʻoku hangē ko koe, pea ʻoku ʻikai ha ʻOtua mo koe, ʻo tatau mo ia kotoa pē kuo fanongo ki ai ʻa homau telinga.
23 ¿Cuál otra nación hay en la tierra como tu pueblo Israel, a la cual ʼElohim vino a redimir como pueblo para Él, y para hacer cosas asombrosas a favor de tu tierra delante de tu pueblo, al cual sacaste de Egipto para Ti mismo, de entre las naciones y sus ʼelohim?
Pea ko fē ia ha puleʻanga pe taha ʻi māmani kuo tatau mo hoʻo kakai, ke hangē ko ʻIsileli, ʻaia naʻe ʻalu atu ʻae ʻOtua ke ne huhuʻi ia ko e kakai maʻana, pea ke fakaongoongolelei foki ia, pea ke fai maʻamoutolu ʻae ngaahi meʻa lahi mo fakamanavahē, koeʻuhi ko ho fonua, pea ʻi he ʻao ʻo hoʻo kakai, ʻaia naʻa ke huhuʻi kiate koe mei ʻIsipite, mo e ngaahi puleʻanga pea mo honau ngaahi ʻotua?
24 ¡Estableciste a tu pueblo Israel como pueblo tuyo para siempre, y Tú, oh Yavé, eres su ʼElohim!
He kuo ke fakapapau kiate koe ʻa hoʻo kakai ʻIsileli, ko e kakai kiate koe ke taʻengata: pea ko koe ʻe Sihova kuo ke hoko ko honau ʻOtua.
25 Ahora pues, Yavé ʼElohim, confirma para siempre la Palabra que hablaste con respecto a tu esclavo y su casa, y haz como Tú dijiste.
Pea ko eni, ʻe Sihova ko e ʻOtua, ko e lea kuo ke folofolaʻaki ki hoʻo tamaioʻeiki, pea koeʻuhi ko hono fale, fokotuʻu ia ke taʻengata, pea ke fai ʻo hangē ko ia kuo ke folofola ki ai.
26 Que tu Nombre sea engrandecido para siempre, y que digan: ¡Yavé de las huestes es el ʼElohim de Israel! Y que la casa de tu esclavo David sea firme delante de ti.
Pea tuku ke fakahikihikiʻi ʻa ho huafa ʻo taʻengata, ʻo pehē, Ko Sihova ʻoe ngaahi tokolahi, ko e ʻOtua ia ki ʻIsileli: pea tuku ke fokotuʻumaʻu ʻi ho ʻao ʻae fale ʻo hoʻo tamaioʻeiki ko Tevita.
27 Porque Tú, oh Yavé de las huestes, ʼElohim de Israel, diste una revelación a tu esclavo, al decir: Yo te edificaré casa. Por tanto tu esclavo halló en su corazón valor para hacer esta súplica delante de Ti.
He ko koe, ʻE Sihova ʻoe ngaahi tokolahi, ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli, kuo ke fakahā ki hoʻo tamaioʻeiki, ʻo pehē, Te u langa hake ha fale moʻou: ko ia kuo ngaue ai ʻae loto ʻo hoʻo tamaioʻeiki ke fai ʻae lotu ni kiate koe.
28 Ahora pues, ʼAdonay Yavé, Tú mismo eres ʼElohim. Tus Palabras son verdad, y prometiste a tu esclavo este bien.
Pea ko eni, ʻE Sihova ko e ʻOtua, ko koe ʻae ʻOtua ko ia, pea ʻoku moʻoni ʻa hoʻo ngaahi folofola, pea kuo ke talaʻofa ʻaki ʻae lelei ni ki hoʻo tamaioʻeiki:
29 Así pues, que te plazca bendecir la casa de tu esclavo para que esté siempre delante de Ti, porque Tú, oh ʼAdonay Yavé, hablaste, y con tu bendición, la casa de tu esclavo será bendita para siempre.
Ko ia tuku ke lelei ia kiate koe ke tāpuaki ʻae fale ʻo hoʻo tamaioʻeiki, koeʻuhi ke tuʻumaʻu ia ʻi ho ʻao ʻo taʻengata: he ko koe, ʻE Sihova ko e ʻOtua, kuo ke folofola ki ai: pea ʻi hoʻo tāpuaki tuku ke tāpuakiʻi ʻae fale ʻo hoʻo tamaioʻeiki ʻo taʻengata.”

< 2 Samuel 7 >