< Jueces 4 >

1 Después de la muerte de Aod, los israelitas volvieron a hacer lo que era malo a los ojos del Señor.
Pea naʻe toe fai kovi ʻae fānau ʻa ʻIsileli ʻi he ʻao ʻo Sihova, hili ʻene mate ʻa ʻEhuti.
2 Así que el Señor los vendió a Jabín, rey de Canaán, que gobernaba desde Hazor. Su comandante del ejército era Sísara, que vivía en Jaroset Goyim.
Pea naʻe fakatau ʻakinautolu ʻe Sihova ki he nima ʻo Sapini, ko e tuʻi ʻo Kēnani, ʻaia naʻe pule ʻi Hasoa; ko e ʻeiki ʻoe tau ʻaʻana ko Sisela, ʻaia naʻe nofo ʻi Haloseti ʻoe ngaahi kolo taʻelotu.
3 Los israelitas clamaron al Señor para que los ayudara, porque Sísara tenía novecientos carros de hierro y los maltrató cruelmente durante veinte años.
Pea naʻe tangi ʻae fānau ʻa ʻIsileli kia Sihova: he naʻe ʻiate ia ʻae saliote ʻaione ʻe hivangeau; pea naʻa ne fakamamahi lahi ki he fānau ʻa ʻIsileli ʻi he taʻu ʻe uofulu.
4 Débora, esposa de Lapidot, era profeta y dirigía a Israel como juez en ese momento.
Pea ko Tepola, ko e fefine palōfita, ko e uaifi ʻo Lapetoti, naʻa ne fakamaauʻi ʻa ʻIsileli ʻi he kuonga ko ia.
5 Se sentaba bajo la palma de Débora, entre Ramá y Betel, en la región montañosa de Efraín, y los israelitas acudían a ella para que tomara sus decisiones.
Pea naʻe nofo ia ʻi he lolo ponga, ʻi he vahaʻa ʻo Lama mo Peteli ʻi he moʻunga ʻo ʻIfalemi: pea naʻe ʻalu hake kiate ia ʻae fānau ʻa ʻIsileli ki he fakamaau.
6 Mandó llamar a Barac, hijo de Abinoam, desde la ciudad de Cedes, en Neftalí, y le dijo: “El Señor, el Dios de Israel, te lo ordena: ‘Ve al monte Tabor, y toma contigo diez mil hombres de Neftalí y Zabulón, y llévalos allí.
Pea naʻe fekau ʻe ia ʻo ui kia Pelaki ko e foha ʻo ʻApinoami mei Ketesi-Nafitali, ʻo ne pehē kiate ia, “ʻIkai kuo fekau ʻe Sihova ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli, ʻo pehē, ‘ʻAlu ʻo ʻunuʻunu atu ki he moʻunga ko Tepoa, pea ke ʻave ʻae kau tangata ʻe toko mano ʻi he fānau ʻa Nafitalai pea ʻi he fānau ʻa Sepuloni?
7 Yo llevaré a Sísara, el comandante del ejército de Jabín, con sus carros y sus tropas, hasta el río Cisón, y te lo entregaré’”.
Pea te u toho ki he vaitafe ko Kisoni ʻa Sisela, ko e ʻeikitau ʻoe kautau ʻo Sapini, mo ʻene ngaahi saliote mo hono fuʻu kakai; pea te u tukuange ia ki ho nima.’”
8 Barac respondió: “Si vienes conmigo, iré; pero si no vienes conmigo, no iré”.
Pea naʻe pehē ʻe Pelaki kiate ia, “Kapau te ta ō mo koe, pea te u ʻalu: pea kapau ʻe ʻikai te ta ō mo koe, pea ʻe ʻikai te u ʻalu.”
9 “Definitivamente iré contigo”, respondió Débora, “pero si vas a tomar ese camino, no recibirás ningún respeto, porque el Señor entregará a Sísara en manos de una mujer”. Débora se levantó y fue con Barac a Cedes.
Pea pehē ʻe ia, “Te ta ō moʻoni mo koe: ka ko e moʻoni ko e fononga ni ʻoku ke ʻalu ai ʻe ʻikai te ke ongolelei ai koe; koeʻuhi ʻe fakatau ʻe Sihova ʻa Sisela ki he nima ʻo ha fefine.” Pea naʻe tuʻu hake ʻa Tepola, ʻo na ō mo Pelaki ki Ketesi.
10 Barac convocó a los ejércitos de Zabulón y Neftalí, y diez mil hombres se reunieron bajo su mando. Débora también estaba allí con él.
Pea naʻe ui ʻe Pelaki ke haʻu ki Ketesi ʻa Sepuloni mo Nafitalai; pea naʻe ʻalu hake ia mo e kau tangata ʻe tokotaha mano naʻe muimui ʻiate ia: pea naʻe ʻalu hake ʻa Tepola mo ia.
11 (Heber el ceneo se había separado de los demás ceneos, los descendientes de Hobab, el suegro de Moisés, y había instalado su tienda en el gran árbol de Zaanannim, que está cerca de Cedes).
Pea ko Hepa ko e tangata Kena, ʻaia naʻe ʻi he fānau ʻa Hopapi ko e tamai ʻi he fono ʻa Mōsese, kuo ne fakamavahe ia mei he kau Kena, ʻo ne fokotuʻu hono fale fehikitaki ʻi he toafa ko Seaneimi, ʻaia ʻoku ʻi Ketesi.
12 Sísara se enteró de que Barac, hijo de Abinoam, había ido al monte Tabor,
Pea naʻa nau fakahā kia Sisela ʻae ʻalu hake ʻa Pelaki ko e foha ʻo ʻApinoami ki he moʻunga ko Tepoa.
13 así que convocó a todos sus novecientos carros de hierro y a todos sus hombres para que vinieran desde Jaroset Goyim hasta el río Cisón.
Pea naʻe tānaki fakataha ʻe Sisela ʻa ʻene ngaahi saliote ʻaione ʻe hivangeau, pea mo e kakai kotoa pē naʻe ʻiate ia, mei Haloseti ʻoe ngaahi kolo taʻelotu ʻo ʻalu ki he vai lahi ʻo Kisoni.
14 Entonces Débora le dijo a Barac: “¡Ponte en marcha! Hoy el Señor te ha entregado a Sísara. ¿No marchó el Señor delante de ti?” Entonces Barac bajó del monte Tabor, acompañado de diez mil hombres.
Pea pehē ʻe Tepola kia Pelaki, “Tuʻu hake, he ko e ʻaho ko eni kuo tukuange ʻe Sihova ʻa Sisela ki ho nima: ʻikai kuo ʻalu muʻomuʻa ʻa Sihova ʻiate koe?” Ko ia naʻe ʻalu hifo ai ʻa Pelaki mei he moʻunga ko Tepoa, pea muimui ʻiate ia ʻae kau tangata ʻe tokotaha mano.
15 Cuando Barac atacó, el Señor hizo entrar en pánico a Sísara y a todos sus carros y guerreros. Sísara saltó de su carro y huyó.
Pea naʻe veuveuki ʻe Sihova ʻa Sisela mo ʻene ngaahi saliote, mo ʻene tau kotoa pē, ʻaki ʻae mata ʻoe heletā ʻi he ʻao ʻo Pelaki: ko ia naʻe hifo ai ʻa Sisela mei heʻene saliote, pea hola ʻi hono vaʻe ke mamaʻo.
16 Barac persiguió a los carros y a las tropas hasta Jaroset Goyim. Todo el ejército de Sísara murió; no sobrevivió ni un solo hombre.
Ka naʻe tuli ʻe Pelaki ki he ngaahi saliote, mo e tau, ki Haloseti ʻoe ngaahi kolo taʻelotu: pea naʻe tō ʻae tau kotoa pē ʻa Sisela ki he mata ʻoe heletā: pea naʻe ʻikai fakatoe ha tangata.
17 Mientras tanto, Sísara había huido a la tienda de Jael, la esposa de Heber el ceneo, porque había un tratado de paz entre Jabín, rey de Hazor, y la familia de Heber el ceneo.
Ka ko e moʻoni naʻe hola ke mamaʻo ʻa Sisela ʻi hono vaʻe ki he fale ʻo Saeli ko e uaifi ʻo Hepa ko e tangata Kena; he naʻe melino ʻa Sapini ko e tuʻi ʻo Hasoa mo e fale ʻo Hepa ko e tangata Kena.
18 Jael salió al encuentro de Sísara y le dijo: “Entra, señor mío, entra conmigo. No tengas miedo”. Así que él entró en su tienda, y ella lo cubrió con una gruesa manta.
Pea naʻe ʻalu kituʻa ʻa Saeli ke fakafetaulaki kia Sisela, ʻo ne pehē kiate ia, “Afe mai, ʻE hoku ʻeiki, afe mai kiate au; ʻoua naʻa manavahē.” Pea ʻi heʻene afe kiate ia ki he fale naʻa ne ʻufiʻufi ʻaki ʻe ia ia ʻae pulupulu.
19 “Por favor, dame un poco de agua para beber, porque tengo sed”, le pidió Sísara. Así que ella abrió un odre de leche, le dio de beber y lo volvió a tapar.
Pea pehē ʻe ia kiate ia, “ʻOku ou kole kiate koe, tuku mai ha vai siʻi ke u inu; he ʻoku ou fieinua.” Pea naʻe toʻo ʻe ia ʻae hina huʻahuhu, ʻo ne ʻatu ia ke ne inu, pea ʻufiʻufi ʻe ia ia.
20 “Haz guardia en la puerta de la tienda”, le dijo él. “Si viene alguien y te pregunta: ‘¿Hay alguien aquí?’, sólo di que no”.
Pea toe lea ʻe ia kiate ia, “Tuʻu ʻi he matapā ʻoe fale, pea ʻe pehē, kapau ʻe haʻu ha tangata ʻo fehuʻi kiate koe, ʻo pehē, “ʻOku ʻi heni ha tangata,” pea ke pehē ai ʻe koe, “ʻOku ʻikai.”
21 Pero Jael, la esposa de Heber, tomó una estaca de la tienda y un martillo y se acercó sigilosamente a él, donde yacía profundamente dormido y agotado. Le clavó la estaca de la tienda en la sien hasta atravesarlahasta la tierra, y así murió.
Pea naʻe toʻo ʻe Saeli ko e uaifi ʻo Hepa ʻae faʻo ʻoe fale, pea toʻo ʻae hamala ʻi hono nima, pea naʻe ʻalu fakaʻeteʻete ia kiate ia, pea tuki ʻae faʻo ki hono ʻulu ke ʻasi ʻo fakamaʻu ʻaki ia ki he kelekele: he naʻe maʻu pe ʻene mohe, pea naʻa ne ongosia. Pea naʻe mate ai ia.
22 Cuando Barak pasó, buscando a Sísara, Jael salió a su encuentro y le dijo: “Ven aquí y te mostraré al hombre que buscas”. Él entró con ella, y allí yacía Sísara, muerto, con la estaca de la tienda atravesada en la sien.
Pea vakai, ʻi he tuli ʻe Pelaki ʻa Sisela, naʻe ʻalu kituʻa ʻa Saeli ke fakafetaulaki kiate ia, ʻo ne pehē kiate ia, “Haʻu, pea te u fakahā kiate koe ʻae tangata ʻoku ke kumi.” Pea ʻi heʻene hū mo ia, vakai, kuo tuku ʻi ai ʻa Sisela kuo mate, pea naʻe ʻi hono ʻulu ʻae faʻo.
23 Ese día Dios derrotó a Jabín, rey de Canaán, en presencia de los israelitas.
Naʻe pehē ʻae fakavaivai ʻe he ʻOtua ʻi he ʻaho ko ia ʻa Sapini ko e tuʻi ʻo Kēnani ʻi he ʻao ʻoe fānau ʻa ʻIsileli.
24 A partir de entonces Israel se hizo cada vez más poderoso hasta que destruyó a Jabín, rey de Hazor.
Pea naʻe fakamonūʻia ʻo mālohi ʻae nima ʻoe fānau ʻa ʻIsileli kia Sapini ko e tuʻi ʻo Kēnani, ʻo aʻu ki heʻenau fakaʻauha ʻa Sapini ko e tuʻi ʻo Kēnani.

< Jueces 4 >