< 2 Samoela 23 >

1 Zao ty figadoñam-petse’ i Davide, Hoe t’i Davide ana’ Iesý; inao ty saontsi’ indaty naonjoñe añ’aboy, i norizan’Andrianañahare’ Iakobey, i mpibeko mami’ Israeley.
以下是大卫末了的话。耶西的儿子大卫得居高位,是雅各 神所膏的,作以色列的美歌者,说:
2 Nitsara añamako ty Arofo’ Iehovà, tan-delako i lañona’ey.
耶和华的灵借着我说: 他的话在我口中。
3 Nitaroñe t’i Andrianañahare’ Israele; nitsara amako t’i Maoza’ Israeley; Tsi-mete tsy mahity ty hifelek’ ondatio hifehe am-pañeveñañe aman’ Añahare,
以色列的 神、 以色列的磐石晓谕我说: 那以公义治理人民的, 敬畏 神执掌权柄,
4 le manahake ty hazavàñe maraindray te manjirik’andro, handro tsy aman-drahoñe, ahetse maindoñ’indoñe boak’ an-tane ty amy tariñandrokey naho i orañey.
他必像日出的晨光, 如无云的清晨, 雨后的晴光, 使地发生嫩草。
5 Tsy zay hao ty anjombako aman’ Añahare, t’ie nanao fañina amako tsy ho modo? Hene milahatse naho mijadoñe ty fandrombahañe ahy naho ze fitamàko iaby? Tsy hampitiria’e tsampa’e hao?
我家在 神面前并非如此; 神却与我立永远的约。 这约凡事坚稳, 关乎我的一切救恩和我一切所想望的, 他岂不为我成就吗?
6 Fe o lo-tserekeo, le hambañe ami’ty anoeñe o fatikeo, ie aveve añe, fa tsy lefe rambesem-pitàñe,
但匪类都必像荆棘被丢弃; 人不敢用手拿它;
7 naho tsy minday vy reke-tara-defoñe t’indaty hipaok’ aze; vaho forototoeñe an-toe’e eo.
拿它的人必带铁器和枪杆, 终久它必被火焚烧。
8 Zao o tahinam-panalolahy nimpiamy Davideo: Iosefe-basebete nte-Takemone, mpifelek’ o mpifeheo natao Adino nte-Ezný, ie nanjamañe valon-jato te indraike.
大卫勇士的名字记在下面:他革扪人约设·巴设,又称伊斯尼人亚底挪,他是军长的统领,一时击杀了八百人。
9 Nanonjohy aze t’i Elea­tsare ana’ i Dodo ana’ t’i nte-Akoke, ty raik’ amo fanalolahy telo’ i Davideo; ie niatreatre o nte-Pilisty nifanontoñe hialio naho fa nienga iaby o ana’ Israeleo.
其次是亚合人朵多的儿子以利亚撒。从前非利士人聚集要打仗,以色列人迎着上去,有跟随大卫的三个勇士向非利士人骂阵,其中有以利亚撒。
10 Niongake re nanjevoñe nte-Pilisty am-para’ te nimokotse ty sira’e, naho nipitek’ amy fibaray ty fità’e; vaho nañeneke fandreke­tañe jabajaba t’Iehovà amy andro zay; aa kanao nibalike naño­rik’ aze ondatio, le t’ie hikopak’ avao.
他起来击杀非利士人,直到手臂疲乏,手黏住刀把。那日耶和华使 以色列人大获全胜;众民在以利亚撒后头专夺财物。
11 Nanonjohy aze t’i Samà ana’i Agè nte-Karare. Ie nifandrimboñe an-tane lifotse mahalay ey o nte-Pilistio, naho fa nitri­ban-day amo nte-Pilistio ondatio,
其次是哈拉人亚基的儿子沙玛。一日,非利士人聚集成群,在一块长满红豆的田里,众民就在非利士人面前逃跑。
12 t’ie nijohañe añivo’ i tetekey, nitañ’ aze vaho nandafa o nte-Pilistio; ie nihenefe’ Iehovà ty fandreketam-bey.
沙玛却站在那田间击杀非利士人,救护了那田。耶和华使 以色列人大获全胜。
13 Telo amo mpiaolo telo-poloo ty nizotso mb’eo vaho nivotrak’ amy Davide an-tsam-pitatahañe an-dakato’ i Adolame ao; ie nitobe ambava­tane’ o nte-Refao o nte-Pilistio.
收割的时候,有三十个勇士中的三个人下到亚杜兰洞见大卫。非利士的军兵在利乏音谷安营。
14 Tam-pipalirañe ao t’i Davide naho e Betlekheme añe o nte-Pilistio henane zay.
那时大卫在山寨,非利士人的防营在伯利恒。
15 Nisalala ami’ty hoe t’i Davide, Ehe t’ie ho nanjotsoan-drano boak’ am-bovo’ i Betlekheme marine i lalambeiy!
大卫渴想,说:“甚愿有人将伯利恒城门旁、井里的水打来给我喝。”
16 Aa le niboroboñafe’ i fanalolahy rey ty valobohòn-te Pilisty naho nitari-drano amy vovom-Betlekheme, marine i lalambeiy; nendese’ iereo vaho nazotso’ iereo amy Davide, f’ie tsy nete nikama, te mone nadoa’e am’ Iehovà.
这三个勇士就闯过非利士人的营盘,从伯利恒城门旁的井里打水,拿来奉给大卫。他却不肯喝,将水奠在耶和华面前,
17 Fa hoe re, Ee te ho lavitse ahy, ry Iehovà, ty hanao zao. Hinomeko hao ty lio’ ondaty namoe ay amy liaio? aa le tsy nete nikama aze. Zay ty nisata’ i fanalolahy telo rey.
说:“耶和华啊,这三个人冒死去打水;这水好像他们的血一般,我断不敢喝。”如此,大卫不肯喝。这是三个勇士所做的事。
18 Miaolo i telo rey t’i Abisay rahalahi’ Ioabe, ana’ i Tseroia. Ie ty nañonjon-defoñe ami’ty telon-jato naho nanjamañe ie iaby, vaho nandrambe tahinañe amy telo rey.
洗鲁雅的儿子、约押的兄弟亚比筛是这三个勇士的首领;他举枪杀了三百人,就在三个勇士里得了名。
19 Tsy ie hao ty nanan-kasy amy telo rey? aa le nanoeñe mpifehe’ iareo, fe tsy nitaka’e i telo valoha’e rey.
他在这三个勇士里是最尊贵的,所以作他们的首领,只是不及前三个勇士。
20 Teo ka t’i Benaià ana’ Iehoiadà, ana’ty fana­lolahy nte-Kab’tsele; ie ka ty nanao raha nanjofake: zinevo’e ty ana-dahi’ roe’ i Ariele nte-Moabe; nizotso mb’ an-kadaha ao ka re namono liona an-tsam-panala.
有甲薛勇士耶何耶大的儿子比拿雅行过大能的事;他杀了摩押人亚利伊勒的两个儿子,又在下雪的时候下坑里去,杀了一个狮子,
21 Vinono’e ka t’i nte-Mitsraime, ondaty manjofake. Nitan-defoñe am-pità’e i nte-Mitsraimey, f’ie nizotso mb’ ama’e ao ninday kobaiñe, napotsoa’e am-pità’ i nte-Mitsraimey i lefo’ey, vaho zinevo’e amy lefo’ey.
又杀了一个强壮的埃及人;埃及人手里拿着枪,比拿雅只拿着棍子下去,从埃及人手里夺过枪来,用那枪将他杀死。
22 Sata’ i Benaià ana’ Iehoiadà i hoe zay vaho nahazoa’e tahinañe amy fanalolahy telo rey.
这是耶何耶大的儿子比拿雅所行的事,就在三个勇士里得了名。
23 Ie ty nanan-kasy amy telo-polo rey, fe tsy nahatakatse i telo valoha’e rey. Nampifehè’ i Davide aze o mpigari’eo.
他比那三十个勇士都尊贵,只是不及前三个勇士。大卫立他作护卫长。
24 Mpiamy telo-polo rey t’i Asaele rahalahi’ Ioabe, i Elkanane ana’ i Dodo nte Betlekheme,
三十个勇士里有约押的兄弟亚撒黑,伯利恒人朵多的儿子伊勒哈难,
25 i Samà nte-Karode, i Elikà nte-Karode,
哈律人沙玛,哈律人以利加,
26 i Keletse nte-Paltý, Irà ana’ Ikese nte-Tekoà,
帕勒提人希利斯,提哥亚人益吉的儿子以拉,
27 i Abiezere nte Anetote, i Mebonay nte-Kosà,
亚拿突人亚比以谢,户沙人米本乃,
28 i Tsalmone Akoake, i Maharay nte-Netofà,
亚合人撒们,尼陀法人玛哈莱,
29 I Kelebe Banà, nte-Netofà, Itaiy ana’ i Ribay nte-Gibà boak’ amo ana’ i Beniamineo,
尼陀法人巴拿的儿子希立,便雅悯族、基比亚人利拜的儿子以太,
30 I Benaià amo Piratoneo, i Hidaý boak’an-toraha’ i Gase,
比拉顿人比拿雅,迦实溪人希太,
31 i Abialebone nte-Bete-Arabà, i Azmavete nte Barekorime,
伯·亚拉巴人亚比亚本,巴鲁米人押斯玛弗,
32 i Eliabà nte Sa-albine, tamo ana’ Iasene, Iehonatane,
沙本人以利雅哈巴,雅善儿子中的约拿单,
33 i Samà nte-Hararý, i Akiame ana’ i Sarare nte-Hararý,
哈拉人沙玛,哈拉人沙拉的儿子亚希暗,
34 i Elifelete ana’ i Akasbaý, ana’ i nte-Maakày, i Eliame ana’ i Akitofele nte-Gilone,
玛迦人亚哈拜的儿子以利法列,基罗人亚希多弗的儿子以连,
35 i Ketsrò nte-Karmele, i Paaray nte-Arabe,
迦密人希斯莱,亚巴人帕莱,
36 Igale ana’ i Natane nte-Tsobà, i Baný ana’ i nte-Gade,
琐巴人拿单的儿子以甲,迦得人巴尼,
37 i Tseleke nte-Amone, i Nakarahý nte-Be-erote mpindai-pikala’ Ioabe ana’ i Tseroià,
亚扪人洗勒,比录人拿哈莱(是给洗鲁雅的儿子约押拿兵器的),
38 Irà nte-Ietere, i Garebe nte Ietere,
以帖人以拉,以帖人迦立,
39 i Orià nte-Kete: ie i telo-polo-fito’ amby rey.
赫人乌利亚,共有三十七人。

< 2 Samoela 23 >