< Esta 9 >

1 Hagi 12fu ikana Adarie nehaza ikamofo 13ni kna zupa kini ne'mo'ma huno Jiu vahera zamahe vagaregahaze hu'neana, ete rukrahe hu'za Jiu vahe'mo'za ha' vahe'zmia zamahe'naze.
十二月すなはちアダルの月の十三日王の命令と詔書のおこなはるべき時いよいよ近づける時すなはちユダヤ人の敵ユダヤ人を打伏んとまちかまへたりしに却てユダヤ人おのれを惡む者を打ふする事となりける其日に
2 Hagi Jiu vahe'mo'za maka kumatmimpina ha'ma huzmante'nia vahe'ma nona hu'za ha'ma huzmante'nagu eritru hu'za mani'naze. Hianagi mago'mo'e huno hara huozmante'naze. Na'ankure maka vahe'mo'za Jiu vahekura tusi koro hu'naze.
ユダヤ人アハシユエロス王の各州にある己の邑々に相あつまりおのれを害せんとする者どもを殺さんとせり誰も彼らに敵ることを得る者なかりき 其は一切の民ユダヤ人を畏れたればなり
3 Higeno mago mago provinsifima zamagima me'nea vahe'mo'zane, ranra kva vahe'mo'zane, gavana vahe'mo'zane, kini ne'mofo agi'ma eri'za ru kumate'ma nemaniza kva vahe'mo'zanena Jiu vahetega ante'naze. Na'ankure zamagra tusiza hu'za Modekainkura korora hu'naze.
諸州の牧伯州牧方伯など凡て王の事を辨理ふ者は皆ユダヤ人をたすけたり 是モルデカイを畏るるによりてたり
4 Na'ankure Modekaina kini ne'mo'a ragi amino avregeno kini ne'mofo kumapi umanigeno, agi agenkemo'a maka kaziga haruharu higeno, maka kna tusi himamu'ane ne' efore hu'ne.
モルデカイは王の家にて大なる者となりその名各州にきこえわたれり斯その人モルデカイはますます大になりゆきぬ
5 Hagi Jiu vahe'mo'za ha'marezmantea vahera bainati kazinteti maka zamahe hana nehu'za, ha'marezmantea vahera na'anoma huzmante'naku'ma haza zana amne huzmante'naze.
ユダヤ人すなはち刀刃をもてその一切の敵を撃て殺し減ぼしおのれを惡む者を意のままに爲したり
6 Hagi hanave vihuma hugagi'naza Susa rankumapina 500'a vahe Jiu vahe'mo'za zamahe fri'naze.
ユダヤ人またシユシヤンの城においても五百人を殺しほろぼせり
7 Ana nehu'za Parsandatama, Dalfonima, Aspatama,
パルシヤンダタ、ダルポン、アスパタ
8 Poratama, Adaliama, Aridatama,
ポラタ、アダリヤ、アリダタ
9 Parmastama, Arisaima, Aridaima, Vaizatama hu'za,
パルマシタ、アリサイ、アリダイ、ワエザタ
10 Jiu vahe'ma ha'marenentea ne' Hamedata nemofo Hemanina 10ni'a ne' mofavreramina zamahe fri hana hu'naze. Hianagi Jiu vahe'mo'za anama zamahaza vahe'mofo fenona e'ori'naze.
これらの者すなはちハンメダタの子ユダヤ入の敵たるハマンの十人の子をも彼ら殺せりされどその所有物には手をかけざりき
11 Hagi ana kna zupama hankave vihuma hugagi'naza Susa rankumapima vahe'ma zamahaza agenkea kini ne'ma ome asamizageno'a,
シユシヤンの城の内にて殺されし者の數をその日王にまうしあげければ
12 kini ne'mo'a anage huno kuini a' Estana asami'ne, Hanave vihuma hugagi'naza Susa rankumapina 500'a vahe'ene 10ni'a Hemani ne'mofavreraminena Jiu vahe'mo'za zamahaze. Hagi e'ina'ma ama kumapima hazana mago'a kumapina hago rama'a vahe zamahe fri'negahaze. Hianagi menina na'anku mago'enena kavenesifi nantahigege'na kami'neno? Nazankuroma nantahima kesana zana amne kamigahuanki nasamio.
王きさきエステルにいひけるはユダヤ人シユシヤンの城の内にて五百人を殺しまたハマンの十人の子をころせり王のその余の諸州においては幾何なりしぞや 汝また何か求むるところあるやかならず許さるべし尚何かねがふところあるや必らず成就らるべし
13 Higeno Esta'a kenona huno, Kini ne'mokama antahi'nanama knare'ma hina musema hanunka, menima hankezama hazaza hunka, okina Susa kumate'ma mani'naza Jiu vahetmina huizo huzmantege'za vahera nezamahe'za, Hemanina 10ni'a ne'mofavreramina zafare zamavufaga'a eri'za hantiho.
エステルいひけるは王もし之を善としたまはば願くはシユシヤンにあるユダヤ人に允して明日も今日の詔旨のごとくなさしめ且ハマンの十人の子を木に懸しめたまへ
14 Anage higeno kini ne'mo'a ana hiho nehuno, kasege retro hige'za Hemanina 10ni'a ne'mofavreramina zafare zamavufaga'a eri'za hanti'naze.
王かく爲せと命じシユシヤンにおいて詔旨を出せりマンの十人の子は木に懸らる
15 Ana nehu'za Adarie nehaza ikamofona 14ni zupa Jiu vahe'mo'za mago'ene 300'a vahe Susa rankumapina zamahe'nazanagi, kote'ma zamahe'naza vahetmimofo fenoma e'ori'nazaza hu'za e'ori'naze.
アダルの月の十四日にシユシヤンのユダヤ人また集まりシユシヤンの内にて三百人をころせり然れどもその所有物には手をかけざりき
16 Hagi ana'ma nehazageno'a kini ne'mo'ma ruga'ama kegavama hu'nea provinsifima nemani'za Jiu vahe'mo'za emeri atru hu'za zamagranena hahu'za zamagra'a zamagu'vazi'naze. E'inama hazafina ha'marezmantea vahetmina 75tauseni'a vahe zamahe fri'naze. Hianagi zamagranena anama zamahe friza vahe'mokizmi fenozana e'ori'naze.
王の諸州にあるその余のユダヤ人もまた相あつまり立ておのれの生命を保護しその敵に勝て安んじおのれを惡む者七萬五千人をころせり然れどもその所有には手をかけざりき
17 Hagi Adarie nehaza ikamofona 13ni zupa, e'i ana zana hu'za vahera zamahete'za, 14ni knazupa manigsa hu'za mani'ne'za tusi ne'za kre'za nene'za musenkasea hu'naze.
アダルの月の十三日にこの事をおこなひ十四日にやすみてその日に酒宴をなして喜こべり
18 Hianagi Susama nemaniza Jiu vahe'mo'za 13nine 14ni kna zupaga ha' vahezminena hara hute'za, 15ni kna zupa tusi ne'za kre'za nene'za musena hu'naze.
されどシユシヤンにをるユダヤ人はその十三日と十四日とにあひ集まり十五日にやすみてその日に酒宴をなして喜こべり
19 E'ina agafare osi kumatmimpima nemaniza Jiu vahe'mo'za Adariema nehaza ikamofona 14ni knazupa manigasa hu'za ne'zana kre'za nene'za musenkasea hu'za musezana omi ami nehaze.
これによりて村々のユダヤ人すなはち石垣なき邑々にすめる者はアダルの月の十四日をもて喜樂の日酒宴の日吉日となして互に物をやりとりす
20 Higeno Modekai'a ama ana zamofo agenkea avontafepi kreno kini ne' Serksisi'ma mika kegavama hu'nea provinsifima nemaniza Jiu vahetmintega atregeno vuno eno hu'ne.
モルデカイこれらの事を書しるしてアハシユエロス王の諸州にをるユダヤ人に遠きにも近きにも書をおくり
21 Hagi ana avona kreno Adari ikamofona 14nine 15ni kna zupaga maka kafufina ne'zama kreta neneta musenkasema hu kna erinteho.
アダルの月の十四日と十五日を年々にいはふことを命じ
22 Hagi e'i ana knarera ne'za kreta neneta musenkase nehuta, musezana omi ami nehuta, zamunte omne vahetaminena ana huzmanteho. E'ina huta knazampinti'ene ha' vahetimofo zamazampinti'ene tasunku zampinti'ma atreta atiramita e'nona zankura antahimigahune.
この兩の日にユダヤ人その敵に勝て休みこの月は彼のために憂愁より喜樂にかはり悲哀より吉日にかはりたれば是らの日に酒宴をなして喜びたがひに物をやりとりし貧しき者に施與をなすべしと諭しぬ
23 Ana hige'za Jiu vahe'mo'za hu'za, Amama eri agafama hu'nazana hu vava huta vugahune nehu'za, Modekaia'ma hiankegura mago zamarimpa hu'naze
ここをもてユダヤ人はその已にはじめたるごとくモルデカイがかれらに書おくりしごとく行なひつづけたり
24 Na'ankure korapara Agati ne' Hamedata nemofo Hemani'a Jiu vahe zamahe hana hunaku antahintahia retro hu'neane. Ana antahintahima retro'ma nehuno'a, purie nehaza satu zokago reno ke'negu anara hu'naze.
アガグ人ハンメダタの子ハマンすなはちすべてのユダヤ人の敵たる者ユダヤ人を滅ぼさんと謀りプルすなはち籤を投てこれを滅ぼし絶さんとしたりしが
25 Hianagi kini ne'mofo avugama Esta'ma ne-egeno'a, Jiu vahetmima zamahenaku'ma Hemanima kefo antahi'zama retro'ma hu'neana, eri arukrahe hu'za agri ahe fri'naze. Ana nehu'za 10ni'a ne'mofavre'a zamahe'za zafare hanti'naze.
その事王の前に明かになりし時王書をおくりて命じハマンがユダヤ人を害せんとはかりしその惡き謀計をしてハマンのかうべに歸らしめ彼とその子等を木に懸しめたり
26 E'ina agafare ne'zama kre'za nene'za musema nehaza knagura Purimie hu'za satu zokago agire asamre'naze.
このゆゑに此兩の日をそのプルの名にしたがひてプリムとなづけたり斯りしかばこの書のすべての詞によりこの事につきて見たるところ己の遇たるところに依て
27 E'ina avu'ava zana Jiu vahe'mo'za kasege eri retro hazageno zamagripinti'ma fore'ma hanaza vahete'ene ru vahe'mo'zama Jiu vahe'enema mani'naku'ma hanaza vahete'enena kasegegna huno me'nena avaririgahaze. Hagi Jiu vahe'mo'za huama hu'za, maka kafua mani okanegosunanki ama ana tare knarera ne'zana kreta neneta musena hugahune hu'za hu'naze.
ユダヤ人あひ定め年々その書るところにしたがひその定めたる時にしたがひてこの兩の日をまもり己とおのれの子孫および凡て已につらなる者これを行ひつづけて廃すること無く
28 E'ina hu'negu mago mago nagapinti'ma forehu anante anante'ma hu'za vanaza vahe'mo'za maka kumatmimpina ama ana tare knarareke ne'zana kre'za nene'za musenkase hutere hu'za vugahaze. Hagi maka kafufina ama ana Purimi knama fore'ma hanige'za, mika Jiu vahe'mo'za zamageraokani manigasa antahitere hugahaze.
この兩の日をもて代々家々州々邑々において必ず記念てまもるべき者となしこれらのプリムの日をしてユダヤ人の中に廃せらるること無らしめまたこの記念をしてその子孫の中に絶ること無らしむ
29 Ana higeno Abihaili mofa kuini a' Esta'ene Modekaike henka mago avona kreke Purimi knama kegava hu nanekea eri hankaveti'na'e.
かくてアビハイルの女なる后エステルとユダヤ人モルデカイおほいなる力をもてプリムの第二の書を書おくりてこれを堅うす
30 Ana huteke ha'zama omnesige'za zamarimpa fruma hu'zama mani'naza nanekema kre'na'a avontafera 127ni'a provinsima kini ne' Serksisi'ma kegavama hu'nea kumatmimpima Jiu vahe'ma nemanizarega atrakeno vuno eno hu'ne.
すなはちモルデカイ、アハシユエロスの國の百二十七州にある一切のユダヤ人に平和と眞實の言語をもて書をおくり
31 Hagi Jiu ne' Modekai'ene kuini a' Esta'enema hu'na'a kante ante'za ana avoma kre atrakeno vuno eno'ma hia avomo'a Purimi knama ne-esige'zama kegavama hana zamofo ke eri hankaveti'ne. Hige'za Jiu vahe'mo'za ne'zama a'oma hu'za zavi krafama hu'naza zanku nentahi'za zamagragu'ene zamagripinti'ma fore'ma hanaza vahe'enenku hu'za ana knamo'a meno vugahie hu'za eri hankaveti'naze.
断食と悲哀のことにつきてプリムのこれらの日を堅うしてその定めたる時を守らしむすなはちユダヤ人モルデカイと后エステルが曾てかれらに命じたるごとくまたユダヤ人等が曾てみづから己のためおよびおのれの子孫のために定めたるがごとし
32 Hagi Purimi knama kegava hu kasegema kuini a' Esta'ma eri hanavetigeno kasegema fore'ma hu'nea agenkea ranra zantamima fore'ma nehige'za krenentaza avontafepi krentazageno me'ne.
エステルの語プリムにかかはる是等の事をかたうせり是は書にしるされたり

< Esta 9 >