< Hesekiel 5 >

1 "Du Menschensohn! Nimm dir ein scharfes Schwert! Gebrauch's als Schermesser! Und führ es über Kopf und Bart! Dann nimm dir eine Waage zum Verteilen!
Pea ko koe, “Foha ʻoe tangata, toʻo kiate koe ha hele māsila, toʻo kiate koe ʻae tele ʻae tangata tele kava, pea ke tele ʻaki ia ho ʻulu mo hoʻo halakava: pea ke toki toʻo ʻae meʻa fakatatau ke fakamamafa mo vahevahe ʻae louʻulu.
2 Ein Drittel sollst du mitten in der Stadt verbrennen, wenn verflossen der Belagerung Tage. Das andere Drittel schneide mit dem Schwert in deiner Nachbarschaft ganz klein. Das letzte Drittel streue in den Wind! Doch halte ich auch hinter diesem noch das Schwert gezogen.
Te ke tutu ʻaki ʻae afi ʻa hono vahe ʻe taha ʻi he lotolotonga ʻoe kolo, ʻoka kakato ʻae ngaahi ʻaho ʻo hono kāpui: pea te ke ʻave hono vahe ʻe taha mo ke taaʻi ia ʻaki ha hele: pea ke lī hono vahe ʻe taha ke vilingia ʻi he matangi; pea te u toho ha heletā mo tuli ʻaki ʻakinautolu ʻi mui.
3 Doch nimm zuvor davon ein wenig und bind's in deinen Bausch!
Pea te ke toʻo foki ha tuʻoni louʻulu siʻi, ʻo nonoʻo ia ʻi he kapa ʻo ho kofu.
4 Von diesem nimm noch etwas und wirf's ins Feuer! Verbrenn es drin! Daraus entzündet sich ein anderes Feuer fürs ganze Haus von Israel."
Pea toe toʻo ia, ʻo lī ki he loto afi, ke vela ʻi he loto afi; he ko ia ʻe hoko mei ai ʻae afi ki he fale kotoa ʻo ʻIsileli.”
5 So spricht der Herr, der Herr: "So ist es mit Jerusalem: Ich hab' es in der Heidenvölker Mitte hingestellt und in die Nachbarschaft von Ländern.
ʻOku pehē mai ʻe Sihova ko e ʻOtua; “Ko eni ʻa Selūsalema: kuo u fokotuʻu ia ʻi he lotolotonga ʻoe ngaahi puleʻanga mo e ngaahi fonua ʻoku tuʻu takatakai ʻi ai.
6 Weit ungehorsamer als je ein Heidenvolk betrug sich's gegen meine Vorschriften, und schlimmer gegen meine Satzungen als je die Länder seiner Nachbarschaft. So hat es meine Vorschriften verachtet und dem nicht nachgelebt, was ich geboten."
Pea kuo ne liliu mei heʻeku māʻoniʻoni ke angahala lahi hake ʻi he ngaahi puleʻanga, pea mei heʻeku ngaahi fekau, ʻo lahi hake ʻi he ngaahi fonua ʻoku tuʻu takatakai ʻiate ia: he kuo nau liʻaki ʻeku māʻoniʻoni, mo ʻeku ngaahi fekau ʻo ʻikai te nau ʻaʻeva ai.
7 Deshalb spricht so der Herr, der Herr: "Ihr habt ob eures Überflusses, der den der Heidenvölker um euch übertraf, dem nimmer nachgelebt, was ich geboten, und nimmer meine Vorschriften befolgt. Nein! Nach der Art der Heidenvölker rings um euch habt ihr getan."
Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova ko e ʻOtua, koeʻuhi kuo ke fakaʻaʻau ʻo tokolahi hake ʻi he ngaahi puleʻanga ʻoku takatakai ʻiate koe, ʻo ʻikai ʻaʻeva ʻi heʻeku ngaahi fekau, pe maʻu ʻeku māʻoniʻoni, pe fai ke hangē ko e māʻoniʻoni ʻae ngaahi puleʻanga ʻoku takatakai ʻiate koe;
8 Darum spricht so der Herr, der Herr: "Fürwahr, so will ich auch an dich. In deiner Mitte halte ich Gericht vor dieser Heidenvölker Augen,
Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova ko e ʻOtua, Vakai, ko au, ʻio, ko au, ʻoku tuʻu kiate koe, pea te u fai ʻae tautea kiate koe ʻi he ʻao ʻoe ngaahi puleʻanga.
9 und ich verhänge über dich, was ich noch nie verhängt, desgleichen ich auch künftig nicht verhängen werde, um aller deiner Greueltaten willen.
Pea te u fai ʻiate koe ʻaia ʻoku teʻeki te u fai, pe te u toe fai ki mui hano tatau, koeʻuhi ko hoʻo ngaahi fakalielia.
10 Drum sollen Väter ihre Kinder und Kinder ihre Väter bei dir fressen. Ich tu genau nach Recht an dir und streue deinen ganzen Rest in alle Winde.
Ko ia ʻe kai ai ʻe he ngaahi tamai ʻa honau ngaahi foha ʻi loto ʻiate koe, pea kai ʻe he ngaahi foha ʻenau ngaahi tamai: pea te u fai ʻae fakamalaʻia ʻiate koe, pea ko e toenga ʻiate koe te u vilingia atu ki he feituʻu matangi kotoa pē.”
11 Deshalb, so wahr ich lebe", ein Spruch des Herrn, "weil du mein Heiligtum entweiht durch alle deine Greuelgötzen und alle deine Schandgottheiten, hau ich erbarmungslos darein und ohne Schonung.
Ko ia ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua, “ʻOku ou moʻui, pea ko e moʻoni ko e meʻa ʻi hoʻo fakalielia ʻaki hoku fale tapu ʻa hoʻo ngaahi meʻa fakalielia mo hoʻo ngaahi ngāue ʻuli, ko ia te u fakaʻaʻau ai koe ki mui; pea ʻe ʻikai mamae hoku mata, pea ʻe ʻikai ʻiate au ha manavaʻofa.
12 Dein dritter Teil stirbt an der Pest und wird durch Hunger in dir aufgerieben. Das andere Drittel fällt durchs Schwert in deiner Nähe; das letzte Drittel streue ich in alle Winde und halte hinter ihm das Schwert gezogen.
Ko e vahe ʻe taha ʻiate koe ʻe mate ʻi he mahaki fakaʻauha, pea te nau ʻauha hongea ʻi loto ʻiate koe; pea ko ho vahe ʻe taha ʻe tō hifo takatakai ʻiate koe ʻi he heletā: pea ko hono vahe ʻe taha te u vilingia ki he feituʻu matangi kotoa pē, pea te u tuli ʻaki ʻakinautolu ʻae heletā.
13 Mein ganzer Grimm entlädt sich so; ich kühle meinen Zorn an ihnen und nehme Rache. Dann werden sie erkennen, daß ich, der Herr, es bin, der da im Eifer seines Zornes droht, wenn ich an ihnen meinen Grimm abkühle.
‌ʻE pehē ʻae hoko ʻa ʻeku houhau, pea te u tuku ʻa ʻeku houhau ke nofo kiate kinautolu, pea te u fiemālie ai: pea te nau ʻilo ko au ko Sihova kuo lea ʻaki eni ʻi heʻeku fakamoʻomoʻoni, ʻo kau ka fakaʻosi ʻeku tuputāmaki kiate kinautolu.
14 Ich mache dich zur Wüstenei, zum Spott der Heidenvölker rings um dich und in den Augen eines jeden, der dich betrachtet.
Pea te u ngaohi foki koe ke lala pea ko e manukiʻanga ʻoe ngaahi puleʻanga ʻoku takatakai ʻiate koe, ʻi he ʻao ʻokinautolu kotoa pē ʻoku ʻalu ange ʻiate koe.
15 Der Schande fällst du und dem Schimpf anheim, zur Warnung und zum Staunen bei den Heidenvölkern rings um dich, wenn ich in Zorn und Grimm, in Züchtigungen unter Zürnen an dir das Strafgericht vollziehe. Ich, ich, der Herr, ich habe dies gesprochen.
Ko ia ʻe hoko ai ia ko e manukiʻanga mo e taukaeʻanga, pea ko e ako mo e fakaofo ki he ngaahi puleʻanga kotoa pē ʻoku takatakai ʻiate koe, ʻo kau ka fai ʻae fakamalaʻia ʻiate koe ʻi he tuputāmaki mo e houhau mo e valoki kakaha. Ko au ko Sihova kuo u lea ʻaki eni.
16 Wenn ich des Hungers Pfeile, die verderblichen, auf die abschieße, die zum Verderben sind bestimmt, dann mehre ich zum Schaden noch den Hunger, zerbreche jede Brotesstütze euch, wenn ich zu eurem Untergang sie abgeschossen.
‌ʻO kau ka fakahoko kiate kinautolu ʻae ngahau fakakona ʻoe honge, ʻaia ko e ʻauhaʻanga, ʻaia te u tuku atu ke fakaʻosi ʻakimoutolu: pea te u fakalahi ʻae honge kiate kimoutolu pea te u fesiʻi ʻae tokotoko ʻoe ma:
17 Ich sende Hungersnot und wilde Tiere gegen euch, dich kinderlos zu machen. Und Pest und Blutvergießen überfallen dich. Ich bringe über dich das Schwert. Ich, ich, der Herr, ich habe es gesprochen."
‌ʻE pehē ʻeku fekau atu kiate kimoutolu ʻae honge mo e fanga manu fekai, pea te nau fakatokosiʻi ʻakimoutolu; pea ʻe ʻalu atu ʻiate koe ʻae mahaki fakaʻauha mo e toto; pea te u fakatō hifo kiate koe ʻae heletā, Ko au ko Sihova ʻoku lea ʻaki eni.”

< Hesekiel 5 >