< प्रेरितों के काम 21 >

1 ज़ैखन असां तैन करां च़ले जे त समुन्दरेरे सफर शुरू कियूं, त सिधे बत्तां कोस जज़ीरे मां आए, ते होरसां अस रूदुस मां पुज़े, ते फिरी तैट्ठां पतरा जज़ीरे मां च़ले जे।
Mgbe anyị hapụsịrị ha, anyị nyapụrụ ụgbọ anyị bịaruo Kos. Nʼechi ya, anyị rutere Rods. Anyị sitere nʼebe ahụ jeruo Patara.
2 ते अक ज़िहाज़ फीनीके इलाके जो गांतू मैल्लू, त असां तैस पुड़ च़ेढ़तां सफर शुरू कियूं।
Mgbe anyị hụrụ ụgbọ mmiri na-aga Fonisia, anyị banyere nʼime ya kwọpụ.
3 ज़ैखन इश्शी नज़र साइप्रस जज़ीरे पुड़ पेई, त अस तैस बांए हथ्थे ओसैलतां सीरिया इलाके जो च़ले जे, सूर नगरे मां ओस्से, किजोकि इश्शे ज़िहाज़े तैड़ी किछ बोझ उसालनो थियो।
Mgbe anyị kwọruru ụgbọ anyị ebe anyị nwere ike ịhụ Saiprọs, anyị siri nʼaka ekpe ya gafee, ruo Siria. Anyị rutere nʼọnụ mmiri Taịa, ebe ụgbọ mmiri ga-akwapụ ibu dị nʼime ya.
4 तैड़ी असन चेले मैल्ले ते तैन कां असां सत दिहाड़े राए। तैनेईं पवित्र आत्मारे ज़ोने मुताबिक पौलुसे यरूशलेम नगरे मां गानेरे लेइ ठाको।
Mgbe anyị chọtara ndị na-eso ụzọ ahụ, anyị nọnyere ha abalị asaa. Ha gwara Pọl site nʼike nke Mmụọ Nsọ, ka ọ ghara ịga Jerusalem.
5 सत दिहैड़ना बाद कुआन्शां मट्ठन समेत नगरेरे बेइर तगर साथी आए, ते समुन्दरेरे बन्ने पुज़तां असेईं ज़ैधू केरे भारे बिश्तां प्रार्थना की।
Mgbe anyị nọzuru ụbọchị anyị, anyị hapụrụ ha, bilie ije. Ha na nwunye ha na ụmụ ha so dupu ruo mgbe anyị si nʼobodo ahụ pụọ. Anyị na ha gburu ikpere nʼala nʼọnụ mmiri kpee ekpere.
6 फिरी असां तैन करां अलग भोए त ज़िहाज़े मां च़ेढ़तां च़ले जे, ते तैना भी अपने-अपने घरजो च़ले जे।
Mgbe ahụ, anyị kelere onwe anyị ekele ikpeazụ. Emesịa, anyị banyere nʼime ụgbọ, ma ha laghachiri azụ nʼụlọ ha.
7 ज़ैखन असां सूर नगरे मरां सफर पूरू केरतां पतुलिमयिस मां पुज़े, ते विश्वासी ढ्लान जो नमस्कार केरतां तैन सेइं साथी अक दिहाड़ी राए।
Mgbe anyị hapụrụ Taịa, anyị kwụsịrị na Tolomas. Nʼebe a anyị kelekwara ndị kwere ekwe nọ nʼime obodo a, nọnyere ha naanị otu ụbọchị.
8 ते होरसां असां तैट्ठां च़ेलतां कैसरिया नगरे मां आए, ते फिलिप्पुस खुशखबरी प्रचार केरनेबालेरे घरे जे ते तैड़ी राए, ज़ै सत्तन मरां अक थियो।
Nʼụbọchị nke ọzọ ya, anyị gara nʼihu nʼije anyị rute Sizaria. Nʼebe ahụ, anyị nọnyeere otu nwanna anyị a na-akpọ Filip onye na-agbasa oziọma. Ọ bụ otu nʼime mmadụ asaa ahụ.
9 तैसेरी च़ेव्रे कुवैरी कुइयां थी, ते तैना भविष्यिवाणी केरती थी।
O nwere ụmụ agbọghọ anọ ndị na-alụbeghị di. Ha nwekwara onyinye ibu amụma.
10 ज़ैखन अस तैड़ी काई दिहाड़े राए, त तैड़ी अक नबी थियो, ज़ेसेरू नवं अगबुस थियूं, तै यहूदिया इलाकेरां ओरो थियो।
Mgbe anyị nọrọ ọtụtụ ụbọchị nʼebe ahụ, ka otu onye amụma a na-akpọ Agabọs, si Judịa bata.
11 तैनी असन कां एइतां पौलुसेरे मज़े सेइं अपने हथ पाव बंधे ते ज़ोने लगो, “पवित्र आत्मा इन ज़ोतीए कि ज़ैस मैनेरू इन मज़ आए, तैस यरूशलेम नगरेरे यहूदी इसेरे ज़ेरे बंधेले, ते गैर कौमां केरे लोकां केरे हवाले केरेले।”
Ọ bịakwutere anyị, chilite belịt Pọl na-eke nʼukwu, kee onwe ya nʼụkwụ na aka sị, “Dịka Mmụọ Nsọ kwuru, ‘otu a ka ndị ndu ndị Juu ga-eke onye nwe ihe a agbụ na Jerusalem. Ha ga-ararakwa ya nye nʼaka ndị mba ọzọ.’”
12 ज़ैखन असेईं एना गल्लां शुनी, त असेईं ते होरि लोकेईं पौलुसे कां मिनत की, कि यरूशलेम नगरे मां न गेइयां।
Mgbe anyị nụrụ nke a, anyị na ndị niile nọ nʼebe ahụ rịọrọ Pọl ka ọ ghara ịga Jerusalem.
13 पन पौलुसे जुवाब दित्तो, “तुस एन कुन केरने लोरेथ? तुस किजो लेरां देइ-देइ मेरो दिल ट्लोड़ने लोरेथ? अवं यरूशलेम नगरे मां प्रभु यीशु मसीहेरे नंव्वे सेइं सिर्फ बेंधोनेरे लेइ नईं बल्के मरनेरे लेइ भी तियार आईं।”
Ma Pọl zaghachiri, “Gịnị ka unu na-eme, ọ bụ akwa ka unu na-ebe, na-eme ka obi gbawaa m? Nʼihi na ọ bụghị naanị na m dị njikere ka e kee m agbụ, kama ejikekwara m iwere ndụ m nye na Jerusalem nʼihi aha Onyenwe anyị Jisọs.”
14 ज़ैखन तैनी न मन्नू त असां च़ुप राए, “कि प्रभुएरी मर्ज़ी पूरी भोए।”
Ebe ọ na-ekweghị ege anyị ntị, anyị kwụsịrị ma sị, “Ka e mee uche Onyenwe anyị.”
15 किछ दिहाड़ना बाद असां सफरेरी तियारी केरने लगे, ते फिरी असां यरूशलेम नगरे जो च़ले जे।
Mgbe ụbọchị ndị a gasịrị, anyị jikere bilie ịga Jerusalem.
16 कैसरिया नगरेरे किछ चेले असन सेइं साथी च़ले, ते असेईं मनासोन नंव्वेरो साइप्रसेरो अक पुरानो चेलो साथी आनो कि अस तैसेरे घरे रहम।
Ụfọdụ ndị na-eso ụzọ ahụ ndị nọ na Sizaria, duuru anyị gaa, ha kpọruru anyị nʼụlọ Mnasin, onye Saiprọs ebe anyị ga-anọ dịka ọbịa, onye sitere na mbụ bụrụ onye na-eso ụzọ ahụ.
17 ते ज़ैखन असां यरूशलेम नगरे मां पुज़े, त इश्शे विश्वासी ढ्ला बड़े खुशी सेइं असन सेइं मिलने आए।
Mgbe anyị rutere Jerusalem, ndị ụmụnna jiri obi ụtọ nabata anyị.
18 होरसां असां पौलुसे साथी नेइतां याकूबे सेइं मिलने जे, तैड़ी सब बुज़ुर्ग अकोट्ठे भोरे थिये।
Nʼụbọchị nke so ya, anyị na Pọl gara ileta Jemis, ndị okenye niile nọkwa nʼebe ahụ.
19 तैखन तैनी नमस्कार केरतां, ज़ैना-ज़ैना कम्मां परमेशरे तैसेरी सेवारे ज़िरिये सेइं गैर कौमन मां कियोरां थी, अक-अक केरतां सब ज़ोआं।
Mgbe o kelechara ha, ọ kọọrọ ha nʼotu nʼotu, ihe niile Chineke rụrụ nʼetiti ndị mba ọzọ site nʼije ozi ya.
20 तैनेईं इन शुन्तां परमेशरेरी तारीफ़ की, ते फिरी पौलुसे सेइं ज़ोने लगे, “हे ढ्ला तू ज़ानतस, कि यहूदन मरां हज़ारेईं लोकेईं विश्वास कियोरोए, ते तैना सब मूसेरे कानूने पुड़ अमल केरने मां मघनन्।
Mgbe ha nụchara nke a, ha nyere Chineke otuto. Emesịa, ha sịrị Pọl, “Leenụ nwanna, otu ọtụtụ puku ndị Juu si bụrụ ndị kwere ekwe, ha niile ka ihe banyere iwu a na-anụ ọkụ nʼobi.
21 ते तैन तेरे बारे शिखालेरू कि तू गैर कौमन मां रानेबाले सारे यहूदन ए शिक्षा देंतो ओरोस, कि मूसा नेबेरे कानूनेरे शारने, ते अपने मट्ठां केरो खतनो न केरा, ते न यहूदी केरे रीतन पुड़ न च़ला।
A kọọrọla ha ihe banyere gị, na ị na-ezi ndị Juu bi nʼetiti ndị mba ọzọ ka ha hapụ ịgbasokwa iwu Mosis, na ka ha kwụsịkwa ibi ụmụ ha ugwu maọbụ bie ndụ nʼusoro omenaala anyị.
22 त फिरी कुन कियूं गाए? लोकेईं ज़रूर शुनेले कि इड़ी ओरोस।
Gịnị ka anyị ga-eme ugbu a? O doro anya na ha ga-amata na ị bịara nʼebe a.
23 एल्हेरेलेइ ज़ैन अस तीं सेइं ज़ोतम, तैन केर। इश्शे इड़ी च़ेव्रे मैन्हु आन ज़ैनेईं मिनत मगोरीए।
Ya bụ, jisie ike mee ihe anyị ga-agwa gị ugbu a. Anyị nwere mmadụ anọ nʼebe a, ndị nọ na nkwa ha kwere Chineke.
24 तू तैन एप्पू सेइं साथी ने ते तैन सेइं मिलतां अपनो आप शुद्ध केर, ते तैन केरो खर्च़ो भी दे, ताके तैना अपनो दोग्गेरी टिंड बनान। तैखन सेब्भन पतो लगनोए कि ज़ैना गल्लां तेरे खलाफ फैलेवरिन, तैन केरि कोई बुनीयाद नईं, ते तू एप्पू भी सच़्च़े दिले सेइं मूसेरे कानूने पुड़ अमल केरतस।
Soro ha mee omenaala ahụ nke ndị nọ na nkwa ji edo onwe ha ọcha. Kwụọrọ ha ụgwọ maka ịkpụcha isi ha. I mee otu a, mmadụ niile ga-amata na eziokwu adịghị nʼihe ndị a niile e kwuru maka gị, kama na gị onwe gị na-agazi ma na-edebekwa iwu.
25 ते ज़ैड़ी तगर तैन गैर कौमां केरो सवाले, कि ज़ैनेईं विश्वास कियोरोए, तैन केरे बारे मां असेईं पेइले फैसलो केरतां लिखतां भेज़ू, कि तैना मूरतन कां बलिदान कियेरू मास ते खूने करां ते गलचैटी देइतां मारोरे जानवरां केरे मासे करां परहेज़ केरन, ते बदमाशी न केरन।
Ma nʼebe ndị mba ọzọ kwere ekwe nọ, anyị edegarala ha akwụkwọ gwa ha kwụsị iri ihe ọbụla a chụrụ nʼaja nye arụsị, na iri ọbara, maọbụ anụ a nyagburu anyagbu, ya na ịkwa iko.”
26 होरसां पौलुसे तैना मैन्हु साथी ने, ते तैन सेइं साथी अपने आपे शुद्ध केरतां मन्दरे मां जेव, ते खबर दित्ती कि तैन केरे शुद्ध भोनेरे बाद च़ढ़तल च़ाढ़नेरे दिहाड़े केइस पूरे भोनेन।”
Pọl kpọọrọ ndị ikom anọ ndị ahụ tinyere onwe ya, nʼụbọchị so ya mee ka ya na ha dị ọcha. Mgbe ahụ, ọ banyere nʼụlọnsọ ukwu ahụ, maka ikwupụta ụbọchị ole mmemme ịdị ọcha ahụ ga-anọ tupu e mechaa ya, nakwa mgbe ịchụ aja nʼihi ha nʼotu nʼotu ga-abụ.
27 ज़ैखन शुद्ध भोनेरे सत दिहाड़े पूरे भोनेबाले थिये, त आसिया इलाकेरे यहूदेईं पौलुस मन्दरे मां लाव त लोक भड़काए, ते तैस ट्लेइतां चिन्डां मारने लगे।
Ma mgbe ọ fọdụrụ nwa oge nta ka ụbọchị asaa ahụ gwụchaa, ụfọdụ ndị Juu si Eshịa bịa hụrụ ya nʼụlọnsọ ukwu ahụ. Ha tikuru igwe mmadụ ma kpaliekwa ha. Ha jidere ya,
28 “हे इस्राएली लोकव इश्शी मद्दत केरा, ईए तै मैनूए, ज़ै हर ठैरी लोकन इश्शे कानूनेरे खलाफ ते मन्दरेरे खलाफ शिक्षा देंतो रहते, ते एनी एसेरां अलावा गैर कौमां केरे लोक इश्शे मन्दरे मां एन्तां तै पवित्र ठार अपवित्र कराते।”
na-eti mkpu, “Ndị ikom Izrel, nyerenụ anyị aka! Onye a bụ nwoke ahụ na-ejegharị nʼebe niile na-ezi ozizi megidere ndị nke anyị, iwu anyị nakwa ebe a. Ma nke kachasị nke, ọ merụọkwala ụlọnsọ a site nʼịkpọbata ndị Griik nʼime ya.”
29 तैनेईं एन एल्हेरेलेइ ज़ोवं कि तैनेईं पौलुस इफिसुस नगरेरे रानेबाले त्रुफिमुस सेइं साथी लाहोरो थियो, ते समझ़ते थिये कि पौलुसे तै ज़रूरी मन्दरे मां नीयोरो भोनोए।
(Nʼihi na ha ebula ụzọ hụ ya na Trofimọs onye Efesọs nʼime obodo, ha chere na Pọl kpọbatara ya nʼụlọnsọ ukwu ahụ.)
30 तैखन सारे नगर मां हलचल मेच़ि जेई, ते मैन्हु देवड़तां जम्हां भोए, ते पौलुस ट्लेइतां मन्दरे मरां घसीटतां बेइर आनो, ते लूशी दारां बंद कियां।
Ọgbaaghara jupụtara nʼobodo ahụ niile. Ndị mmadụ gbakọtara dọkpụpụta Pọl site nʼụlọnsọ ukwu ahụ. Nʼotu mgbe ahụ, e mechiri ọnụ ụzọ niile.
31 ज़ैखन तैना तैस मारनेरी कोशिश केरने लवरे थिये, त फौजी टोलरे सरदारे कां खबर पुज़ी, कि बड़े लोकेईं यरूशलेम नगरे मां खलबली मच़ोरीए।
Mgbe ha na-achọ igbu ya, ozi ruru ọchịagha ntị na Jerusalem niile nọ nʼọgbaaghara.
32 तैखन तैना सिपेहिन ते सूबेदारन एन्तां तैन कांजो दौड़ो, ते तैनेईं फौजी टोलरे सरदारे ते सिपाही लेइतां पौलुस मारनो कुटनो बंद कियो।
Otu mgbe ahụ o duuru ụfọdụ ndịisi agha ya na ndị agha ya mee ngwangwa bịaruo nʼebe ha nọ. Mgbe ha hụrụ ndị agha ka ha na-abịa, ha kwụsịrị iti Pọl ihe.
33 फौजी टोलरे सरदारे नेड़े गेइतां पौलुस अपने कब्ज़े मां कियो, ते तैस दूई शांगलेइं सेइं बंधनेरो हुक्म दित्तो, ते फिरी तैनी पुच़्छ़ू, “ए मैन्हु कौने ते एनी कुन कियेरू आए?”
Ọchịagha ahụ bịara jide ya, nye iwu ka e were ụdọ igwe abụọ kee ya agbụ, ọ jụkwara onye ọ bụ na ihe o mere.
34 तैस भीड़ी मां किछ लोक चिन्डां मारते थिये, ते एत्री शौर मच़ौरी थी, कि तैस पूरो पतो न लगो ते तैनी हुक्म दित्तो, कि पौलुसे किल्लै मां पुज़ाथ।
Ụfọdụ nʼime igwe mmadụ ahụ na-eti mkpu na-ekwu otu ihe, ebe ụfọdụ na-eti na-ekwu ihe ọzọ. Mgbe ọ na-apụghị ịchọpụta ihe bụ isi mkpọtụ na ọgbaaghara ahụ, o nyere iwu ka e duru ya gaa nʼogige ndị agha.
35 ज़ैखन पौलुस सिपाहीयेइं पेवड़न उबरो च़लेवरो थियो, त लोकां केरे वजाई सेइं सिपाहीयेइं पौलुस उबरो छ़ुइतां नेव।
Mgbe o rutere na mgbagolite ọnụ ụzọ ụlọ ahụ, ndị agha bulitere ya elu nʼihi ọgbaaghara igwe ndị mmadụ dị ukwuu.
36 सारे लोक ज़ैना पौलुसे पत्ती पेवरे थिये, तैना चिन्डां मारते थिये, “एस मार।”
Igwe mmadụ ahụ so ha nọ na-eti mkpu, “Wepụnụ ya! Wepụnụ ya!”
37 पौलुसे सिपाही किल्लै मां पुज़ाने बाले थिये, त तैनी फौजी टोलरे सरदारे सेइं ज़ोवं, “कुन मीं अज़ाज़ते कि अवं तीं सेइं किछ ज़ोईं?” ते तैनी पुच़्छ़ू, “तू यूनानी भाषा ज़ानतस?”
Mgbe ha chọrọ iduba Pọl nʼime ogige ahụ, ọ sịrị ọchịagha ahụ, “Ị ga-ekwe ka m gwa gị okwu?” Ọ sịrị, “I maara asụ asụsụ ndị Griik?
38 कुन तू तै मिस्र मुलखेरो रानेबालो नईं, ज़ैनी किछ च़िरे पेइले सरकारारी खलाफत कियोरी थी, ते 4000 मैनन् ज़ैन कां हथियार थिये तैना जंगले मां नीयोरे थिये?
Ọ pụtara na ị bụghị onye Ijipt ahụ malitere ọgbaaghara ma duuru puku ndị ogbu mmadụ anọ gbalaa nʼọzara?”
39 पौलुसे ज़ोवं, “अवं त यहूदी आईं, ते तरसुस नगरेरो राने बालोईं, ज़ैन किलिकिया इलाकेरू मुशूर नगर, अवं तीं कां मिनत केरताईं मीं लोकन सेइं गल केरने दे।”
Pọl sịrị, “Abụ m onye Juu si Tasọs, obodo dị na Silisia, nwa afọ oke obodo amara aha ya. Biko, kwee ka m gwa ndị mmadụ okwu.”
40 ज़ैखन तैनी अज़ाज़त दित्ती, त पौलुस पेवड़न पुड़ खड़ो भोइतां लोकन जो हथ्थे सेइं इशारो कमाव कि च़ुप रान। ते ज़ैखन तैनेईं च़ुप कमाई त पौलुसे इब्रानी भाषाई मां ज़ोनू शुरू कमाव:
Mgbe o nyere ya ikike, Pọl guzooro nʼihe nrigo nke ọnụ ụzọ ahụ fee aka ya ime ka ha nọọ duu. Mgbe ha nọdụrụ nwayọọ, ọ gwara ha okwu nʼasụsụ Hibru sị,

< प्रेरितों के काम 21 >