< ՅԱՅՏՆՈՒԹԻՒՆ ՅՈՎՀԱՆՆՈՒ 10 >

1 Տեսայ ուրիշ հզօր հրեշտակ մը՝ որ կ՚իջնէր երկինքէն: Հագած էր ամպ մը, եւ ծիածան մը կար իր գլուխին վրայ: Իր երեսը արեւի պէս էր, ու ոտքերը՝ կրակէ սիւներու պէս.
In videl sem druzega angela mogočnega, idočega dol z nebá, oblečenega z oblakom, in mavra na glavi; in obličje njegovo kakor solnce, in nogi njegovi kakor stebri ognjeni;
2 ձեռքին մէջ ունէր բացուած գրքոյկ մը: Իր աջ ոտքը դրաւ ծովուն վրայ, իսկ ձախը՝ ցամաքին վրայ,
In imel je v roki svoji knjižico odprto; in postavil je nogo svojo desno na morje, levo pa na zemljo;
3 եւ բարձրաձայն աղաղակեց՝ առիւծի մը մռնչիւնին պէս: Երբ աղաղակեց, եօթը որոտումները խօսեցան իրենց ձայներով:
In zavpil je z glasom velikim, kakor rjove lev; in ko je zavpil, govorili so sedmeri gromovi glase svoje;
4 Երբ եօթը որոտումները խօսեցան՝ ես պիտի գրէի, բայց լսեցի երկինքէն ձայն մը՝ որ կ՚ըսէր. «Կնքէ՛ այն բաները՝ որ եօթը որոտումները խօսեցան, ու մի՛ գրեր զանոնք»:
In ko so sedmeri gromovi govorili glase svoje, hotel sem pisati; in čul sem glas iz neba govoreč mi: Zapečati, kar so govorili sedmeri gromovi, in ne piši tega.
5 Այն հրեշտակը որ տեսած էի՝ կայնած ծովուն վրայ եւ ցամաքին վրայ, իր (աջ) ձեռքը բարձրացուց երկինք,
In angelj, katerega sem videl stoječega na morji in na zemlji, vzdigne roko svojo v nebo,
6 ու երդում ըրաւ անով՝ որ դարէ դար՝՝ կ՚ապրի, եւ ստեղծեց երկինքն ու ինչ որ անոր մէջ է, երկիրը եւ ինչ որ անոր մէջ է, ու ծովը եւ ինչ որ անոր մէջ է, թէ ա՛լ ժամանակ պիտի չըլլայ: (aiōn g165)
In priseže pri živem na vekov veke, kateri je vstvaril nebo in kar je v njem, in zemljo in kar je na njej; in morje in kar je v njem: Časa ne bode več; (aiōn g165)
7 Հապա՝ եօթներորդ հրեշտակին ձայնին օրերը, երբ սկսի փող հնչեցնել, Աստուծոյ խորհուրդը պիտի կատարուի, ինչպէս ինք աւետած էր իր ծառաներուն՝ մարգարէներուն:
Nego o dnevih glasú sedmega angela, ko bode trobil, izpolni se skrivnost Božja, kakor je bil obljubil hlapcem svojim, prerokom.
8 Այն ձայնը՝ որ լսեր էի երկինքէն, դարձեալ խօսեցաւ ինծի եւ ըսաւ. «Գնա՛, ա՛ռ այն բաց գրքոյկը՝ որ ծովուն ու ցամաքին վրայ կայնող հրեշտակին ձեռքին մէջ է»:
In glas, ki sem ga čul iz neba, govoril je zopet z menoj in rekel: Pojdi, vzemi knjižico odprto v roki angela, stoječega na morji in na zemlji;
9 Ես ալ գացի հրեշտակին եւ ըսի անոր. «Տո՛ւր ինծի այդ գրքոյկը»: Ան ալ ըսաւ ինծի. «Ա՛ռ ասիկա ու լափէ՛. պիտի դառնացնէ փորդ, բայց մեղրի պէս անոյշ պիտի ըլլայ բերանիդ մէջ»:
In odšel sem k angelu, govoreč mu; Daj mi knjižico. In reče mi: Vzemi in pojej jo! in zagrenila bode trebuh tvoj, a v ustih tvojih bode sladka kakor med.
10 Առի գրքոյկը հրեշտակին ձեռքէն եւ լափեցի զայն: Մեղրի պէս անոյշ էր բերանիս մէջ, բայց երբ կերայ՝ փորս դառնացաւ:
In vzamem knjižico iz roke angelove, in pojém jo. In bila je v ustih mojih kakor med sladka; in ko sem jo bil pojedel, zagrenel je trebuh moj.
11 Ան ալ ըսաւ ինծի. «Պէտք է որ դուն դարձեալ մարգարէանաս շատ ժողովուրդներու, ազգերու, լեզուներու եւ թագաւորներու մասին»:
In reče mi: Zopet moraš prerokovati pri ljudstvih in narodih in jezikih in kraljih mnogih.

< ՅԱՅՏՆՈՒԹԻՒՆ ՅՈՎՀԱՆՆՈՒ 10 >