< ՄԱՐԿՈՍ 14 >

1 Երկու օր ետք՝ Զատիկ ու Բաղարջակերք էր. եւ քահանայապետներն ու դպիրները կը փնտռէին թէ ի՛նչպէս վարպետութեամբ բռնեն զայն եւ սպաննեն:
Ie henane zay, roe andro taolo’ i Fihelañey naho i Sabadidake-Mofo-po-Dalivaiy, le nipay ty hitsepake Iesoà am-pamañahiañe o mpisorom-beio naho o mpanoki-dilio hañoho-doza ama’e.
2 Բայց կ՚ըսէին. «Ո՛չ տօնին ատենը, որպէսզի ժողովուրդին մէջ աղմուկ չըլլայ»:
Fe hoe iereo: Tsy amy sabadidakey, kera hikoràke i màroy.
3 Երբ ինք Բեթանիա էր, սեղան նստած՝ բորոտ Սիմոնի տունը, կին մը եկաւ՝ որ ունէր ալապաստրէ շիշ մը, լեցուած մեծածախս նարդոսի օծանելիքով. կոտրեց այդ շիշը ու թափեց օծանելիքը անոր գլուխին վրայ:
Ie te Betania añ’anjomba’ i Simona angamae ao, nidegañe am-pandambaña eo, le niheo mb’ama’e mb’eo ty rakemba ninday rame saro-bily am-pitavonañe sinihara; nipoñafe’e i fitavonañey vaho nadoa’e añambone’e eo.
4 Ոմանք ընդվզեցան իրենք իրենց մէջ եւ ըսին. «Ինչո՞ւ այդ օծանելիքը վատնուեցաւ.
Fe hoe ty nifamondromondroa’ ty ila’e: Akore ty fiànton-drano-mañitse toy?
5 քանի որ ատիկա կրնար ծախուիլ երեք հարիւր դահեկանէն աւելի, ու տրուիլ աղքատներուն». եւ սաստիկ կը սրդողէին իրեն դէմ:
Ie mete ho naletake denaria telon-jato vaho natolotse amo rarakeo. Le nendaha’ iareo i ampelay.
6 Բայց Յիսուս ըսաւ. «Թողուցէ՛ք զայն, ինչո՞ւ կ՚անհանգստացնէք զինք. ան լաւ գործ մը ըրաւ ինծի:
Aa hoe t’Iesoà tama’e: Adono, inoñe ty anirika’ areo aze? Ie nañasoa ahy.
7 Որովհետեւ ամէ՛ն ատեն ունիք աղքատները ձեզի հետ, ու ե՛րբ ուզէք՝ կրնաք բարիք ընել անոնց. բայց ամէն ատեն չունիք զիս:
Fa mitraoke ama’ areo nainai’e o rarakeo vaho mete hasoàñe ndra mbia mbia tea’ areo, fe tsy ho nainai’e ama’ areo raho.
8 Ան ըրաւ ի՛նչ որ կրնար. մարմինս նախապէս օծեց՝ իմ թաղումիս համար:
Nanoe’e ze taka’e; nihosora’e aolo’ i leveñey ty sandriko.
9 Ճշմա՛րտապէս կը յայտարարեմ ձեզի. “Ամբողջ աշխարհի մէջ՝ ո՛ւր որ այս աւետարանը քարոզուի, անոր ըրածն ալ պիտի պատմուի՝ իր յիշատակին համար”»:
Eka! to t’itaroñako te ndra aia aia an-tane atoy ro italili­añe ty talili-soa toy, le ho talilieñe ka i nanoe’ i rakembaiy ho fitiahiañe aze.
10 Յուդա Իսկարիովտացին, տասներկուքէն մէկը, գնաց քահանայապետներուն՝ որ զայն մատնէ անոնց:
Niavotse mb’amo mpisorom-beio mb’eo amy zao t’i Jodasy, mpiamy folo ro’amby rey, hamotera’e aze.
11 Անոնք ալ լսելով՝ ուրախացան, եւ իրեն դրամ ալ խոստացան: Ուստի կը փնտռէր պատեհութիւն մը՝ որ մատնէր զայն:
Niehake iereo te nahajanjiñe, naho nampitamae’ iareo drala. Aa le namototse nipay ty hamotera’e aze re.
12 Բաղարջակերքի առաջին օրը, երբ կը մորթէին զատիկը, անոր աշակերտները ըսին իրեն. «Ո՞ւր կ՚ուզես որ երթանք պատրաստենք, որպէսզի ուտես զատիկը»:
Ie ami’ty andro valoha’ i Mofo-po-dalivaiy, ie nisoroña’ o mpiama’eo i Fihelañey le hoe ty ontane’ iareo ama’e: Aia ty tea’o handenà’ay hañalankañe ty hikama’o i Fihelañey?
13 Իր աշակերտներէն երկուքը ղրկեց եւ ըսաւ անոնց. «Գացէ՛ք քաղաքը, ու ձեզի պիտի հանդիպի մարդ մը՝ որ ուսին վրայ կը տանի ջուրի սափոր մը. հետեւեցէ՛ք անոր,
Aa le nirahe’e ty roe amo mpiama’eo ami’ty hoe: Miziliha an-drova ao, le hifanampea’ ty lahilahy milolohe sihoan-drano: oriho.
14 եւ ո՛ւր որ մտնէ՝ տանտիրոջ ըսէ՛ք. “Վարդապետը կ՚ըսէ. "Ո՞ւր է իջեւանը, ուր պիտի ուտեմ զատիկը՝ աշակերտներուս հետ"”:
Le ndra aia’ aia imoaha’ey, misaontsia amy tompon’ anjombay, ty hoe: Hoe t’i Talè: Aia ty trañon’ ambahiny hitraofako fikama i Fihelañey amo mpiamakoo?
15 Ան ալ պիտի ցուցնէ ձեզի մեծ վերնայարկ մը՝ կահաւորուած ու պատրաստ. հո՛ն պատրաստեցէք մեզի»:
Le hitoroa’e traño bey reke-bara nihajarieñe, le fa veka’e am-batsa ao, halankaño ao ty antika.
16 Իր աշակերտները գացին, մտան քաղաքը, եւ ինչպէս իրենց ըսաւ՝ այնպէս գտան, ու պատրաստեցին զատիկը:
Aa le niavotse o mpiama’eo, nimb’an-drova mb’eo, le nizoe’ iereo hambañe amy nitalilia’ey, vaho hinajari’ iareo i Fihelañey.
17 Երբ իրիկուն եղաւ՝ եկաւ տասներկուքին հետ:
Ie hariva le nizilike ao mindre amy folo ro’amby rey.
18 Երբ սեղան նստան եւ կ՚ուտէին, Յիսուս ըսաւ. «Ճշմա՛րտապէս կը յայտարարեմ ձեզի թէ ձեզմէ մէկը՝ որ հիմա ինծի հետ կ՚ուտէ, պիտի մատնէ զիս»:
Aa ie nidegañe eo nikama, le hoe t’Iesoà: Eka! to t’itaroñako te hifotetse ahy ty raike ama’ areo, ty mitrao-pikama amako.
19 Անոնք սկսան տրտմիլ ու մէկ առ մէկ ըսել անոր. «Միթէ ե՞ս եմ», եւ ուրիշ մը. «Միթէ ե՞ս եմ»:
Le nangoae iereo nifandimbe nanao ty hoe ama’e: Zaho hao? naho ty raike: Zaho hao?
20 Ան ալ պատասխանեց անոնց. «Տասներկուքէն ա՛ն՝ որ ինծի հետ թաթխեց իր ձեռքը պնակին մէջ:
Tinoi’e ty hoe: Raike amy folo ro’ ambiy. I miharo mandò am-pingakoy.
21 Արդարեւ մարդու Որդին կ՚երթայ՝ ինչպէս գրուած է իրեն համար. բայց վա՜յ այն մարդուն, որուն միջոցով կը մատնուի մարդու Որդին: Այդ մարդուն լաւ պիտի ըլլար՝ որ ծնած չըլլար»:
Toe hienga amy pinatetse ty ama’ey i Ana’ Ondatiy; fe hankàñe ami’t’indaty mifotetse amy Ana’ Ondatiy! Hàmake te tsy nasamake indatiy!
22 Երբ անոնք կ՚ուտէին՝ Յիսուս հաց առաւ, օրհնեց, կտրեց, տուաւ անոնց եւ ըսաւ. «Առէ՛ք, ա՛յս է իմ մարմինս»:
Naho nikama iereo le nandrambe mofo re naho nitatae’e, naho nifolahe’e vaho nazotso’e ami’ty hoe: Intoy, sandriko toy.
23 Նաեւ բաժակը առաւ, շնորհակալ եղաւ ու տուաւ անոնց. բոլորն ալ խմեցին անկէ:
Ie nandrambe i fitoviy le nañandriañe naho nazotso’e vaho songa nikama ama’e,
24 Ըսաւ անոնց. «Ա՛յս է իմ արիւնս, նո՛ր ուխտին արիւնը, որ կը թափուի շատերո՜ւ համար:
vaho nanoa’e ty hoe: Intoy ty lioko amy fañinay, ze adobañe ho ami’ty maro.
25 Ճշմա՛րտապէս կը յայտարարեմ ձեզի. “Ասկէ ետք որթատունկին բերքէն բնա՛ւ պիտի չխմեմ մինչեւ այն օրը՝ երբ նո՛ր խմեմ զայն Աստուծոյ թագաւորութեան մէջ”»:
Eka! to t’itaroñako te, tsy hinoñe ty voka’ o vaheo ka raho ampara’ ty andro hinomako aze vao am-Pifehean’ Añahare ao.
26 Օրհներգելէ ետք՝ գացին Ձիթենիներու լեռը:
Ie nitakasy sabo raike le niavotse mb’am-bohits’ Oliva mb’eo.
27 Յիսուս ըսաւ անոնց. «Այս գիշեր բոլորդ ալ պիտի գայթակղիք իմ պատճառովս. որովհետեւ գրուած է. “Հովիւը պիտի զարնեմ, ու ոչխարները պիտի ցրուին”:
Hoe t’Iesoà tam’iereo: Hene hi­tsi­kapy nahareo te hariva; hoe ty pinatetse: Ho zevoñeko ty mpiarake, le hivarakaike o añondrio.
28 Բայց յարութիւն առնելէս ետք՝ ձեզմէ առաջ պիտի երթամ Գալիլեա»:
Zaho fa nivañon-ko veloñe, le hiaoloako nahareo mb’e Galilia añe.
29 Պետրոս ըսաւ անոր. «Թէեւ բոլորն ալ գայթակղին, ես՝ բնա՛ւ՝՝»:
Hoe t’i Petera tama’e: Ndra te fonga hitsikapy, tsy zaho!
30 Յիսուս ըսաւ անոր. «Ճշմա՛րտապէս կը յայտարարեմ քեզի. “Դուն ա՛յսօր, այս գիշեր իսկ, դեռ աքաղաղը երկու անգամ չկանչած՝ երե՛ք անգամ պիտի ուրանաս զիս”»:
Le hoe t’Iesoà tama’e: Eka! to t’itaroñako, t’ie anito haleñe, aolo’ i kekeon’ akoholahy faha-roey, ro hitety ahy in-telo.
31 Պետրոս աւելի կը պնդէր ու կ՚ըսէր. «Նոյնիսկ եթէ պէտք ըլլայ որ քեզի հետ մեռնիմ, բնա՛ւ պիտի չուրանամ քեզ»: Նո՛յնպէս կ՚ըսէին բոլորն ալ:
Fe nindrai’e ty hoe: Ndra te itraofako havilasy tsy hitety Azo. Le fonga nanao i hoe zay.
32 Եկան վայր մը՝ որուն անունը Գեթսեմանի էր, եւ ըսաւ իր աշակերտներուն. «Հո՛ս նստեցէք՝ մինչեւ որ ես աղօթեմ»:
Nandoake an-toetse atao Getsemone ao iereo, le hoe re amo mpiama’eo: Miambesara etoañe, fa hihalaly raho.
33 Իրեն հետ առնելով Պետրոսը, Յակոբոսն ու Յովհաննէսը, սկսաւ սաստիկ այլայլիլ եւ շատ վշտանալ:
Le nampindreze’e ama’e t’i Petera naho Iakobe naho i Jaona, naho niorotse nangovin-dre vaho nalovilovy;
34 Հետեւաբար ըսաւ անոնց. «Իմ անձս չափազանց տրտում է՝ մեռնելու աստիճան. հո՛ս մնացէք եւ արթո՛ւն կեցէք»:
le hoe re tam’ iereo: Loho ore ty fiaiko, hoe te hikenkañe; eo hey, mijilova.
35 Քիչ մը առջեւ երթալով՝ ինկաւ գետին, իր երեսին վրայ, եւ աղօթեց, որ եթէ կարելի է՝ այդ ժամը անցնի իրմէ:
Nivike re naho nitoke an-tane eo, le nihalaly te, naho nimete ho narirañe ama’e i oray.
36 Ան ըսաւ. «Աբբա՛, Հա՛յր, ամէն բան կարելի է քեզի. հեռացո՛ւր այս բաժակը ինձմէ: Բայց ո՛չ թէ ինչպէս ե՛ս կ՚ուզեմ, հապա՝ ինչպէս դո՛ւն կ՚ուզես»:
Hoe re: O Aba Rae, kila mete ama’o; ehe ahankaño amako ty fitovy toy; fe tsy ty satriko, fa o satri’oo.
37 Երբ եկաւ ու քնացած գտաւ զանոնք՝ ըսաւ Պետրոսի. «Սիմո՛ն, կը քնանա՞ս. չկրցա՞ր ժա՛մ մը արթուն մնալ:
Nimb’eo re, le zoe’e nirotse iereo, vaho hoe re amy Petera: O Simona, miroro v’iheo? Tsy naha­tan-droro ora raike hao?
38 Արթո՛ւն մնացէք եւ աղօթեցէ՛ք, որպէսզի չմտնէք փորձութեան մէջ. իրաւ է թէ հոգին յօժար է, բայց մարմինը՝ տկար»:
Mijilova naho mihalalia, tsy mone hijoñe am-panjiziañe ao. Toe veka’e ty arofo, fe maifoifo ty nofotse.
39 Դարձեալ գնաց աղօթեց՝ նոյն խօսքը ըսելով:
Nisitake indraike re, nihalaly, naho nahere’e i tsaray.
40 Ապա վերադարձաւ եւ դարձեալ քնացած գտաւ զանոնք. որովհետեւ անոնց աչքերը ծանրացած էին, ու չէին գիտեր ի՛նչ պատասխանել անոր:
Ie nibalike nizoe’e nidefoke eo iereo (amy te nigibeñe o fihaino’eo), le tsy nahatoiñe aze.
41 Երրորդ անգամ ալ եկաւ եւ ըսաւ անոնց. «Ասկէ ետք քնացէ՛ք ու հանգստացէ՛ք. բաւական է, ժամը հասաւ, ահա՛ մարդու Որդին պիտի մատնուի մեղաւորներուն ձեռքը:
Nimb’eo fañintelo’e re, le nanoa’e ty hoe: Miròta hey, mitofà; soa zay, fa tendreke i oray; ingo fa nifotereñe am-pità’ o mpanan-kakeoo i Ana’ Ondatiy.
42 Ոտքի՛ ելէք՝ երթա՛նք: Ահա՛ մօտեցաւ ա՛ն՝ որ պիտի մատնէ զիս»:
Miongaha, antao; hehe fa eo ty mifotetse ahy.
43 Մինչ ան դեռ կը խօսէր, իսկոյն Յուդա՝ տասներկուքէն մէկը՝ եկաւ, եւ իրեն հետ՝ քահանայապետներէն, դպիրներէն ու երէցներէն ղրկուած մեծ բազմութիւն մը, սուրերով եւ բիրերով:
Ie mbe nisaontsy, pok’eo t’i Jodasy, mpiamy folo ro’amby rey, nindre ami’ty firimboñañe boak’amo mpisorom-beio naho o mpanoki-dilio vaho o roandriañeo ninday fibara naho kobaiñe.
44 Զայն մատնողը նշան մը տուեր էր անոնց՝ ըսելով. «Ո՛վ որ համբուրեմ՝ ա՛ն է, բռնեցէ՛ք զայն ու տարէ՛ք ապահովութեամբ»:
Ie amy zao, fa tinolo’ i mifotetse azey am’iareo ty famantarañe, ty hoe: Ty ondrofako, ro ie, Tsepaho, le tantalio mb’eo am-pañambeñe.
45 Երբ ինք եկաւ՝ իսկոյն մօտեցաւ անոր եւ ըսաւ. «Ռաբբի՛, Ռաբբի՛», ու համբուրեց զայն:
Aa ie pok’eo, ro nimb’ama’e mb’eo, nanao ty hoe: O Raby, Talè! le norofa’e.
46 Եւ անոնք ձեռք բարձրացուցին անոր վրայ ու բռնեցին զայն:
Nipao-pitàñe ama’e iereo, le namahots’ aze.
47 Քովը կայնողներէն մէկը՝ քաշեց սուրը, զարկաւ քահանայապետին ծառային եւ խլեց անոր ականջը:
Napontsoa’ ty raike amo nijohanjohañeo ty fibara’e le binira’e ty mpitoro’ i talèm-pisoroñey, nañitsike i ravembia’ey.
48 Յիսուս ըսաւ անոնց. «Իբր թէ աւազակի՞ դէմ եկաք՝ սուրերով ու բիրերով բռնելու զիս:
Le hoe t’Iesoà tam’ iereo: Niakatse mb’etoa hoe mañoridañe mpikizo hao nahareo minday fibara naho kobaiñe hi­tsepake ahy?
49 Ամէ՛ն օր ձեր քով էի եւ տաճարին մէջ կը սորվեցնէի, ու չբռնեցիք զիս. բայց այս բոլոր բաները եղան՝ որպէսզի գրուածները իրագործուին»:
Boak’ andro raho ro tama’ areo añ’ Anjomban’ Añahare ao nañoke, fa tsy nitsepahe’ areo; fe tsy mahay tsy ho heneke o Sokitse Masiñeo.
50 Բոլոր աշակերտներն ալ թողուցին զայն եւ փախան:
Nienga aze iereo, vaho nibioñe.
51 Երիտասարդ մը անոր կը հետեւէր՝ մերկ մարմինին վրայ կտաւ մը առած, սակայն երիտասարդները բռնեցին զայն:
Mpanonjohy aze ty ajalahy nisikin-damba-leny nanaroñe i haboridaña’ey, fe tsinepa’ o ajalahio,
52 Ան ալ ձգեց կտաւը, եւ մերկ փախաւ անոնցմէ:
f’ie nipolititse amy siki’ey, nirimatse añe am-pihaloa’e.
53 Տարին Յիսուսը քահանայապետին, եւ անոր քով համախմբուեցան բոլոր քահանայապետները, երէցներն ու դպիրները:
Kinororo’ iereo mb’amy talèm-pisoroñey mb’eo t’Iesoà; le hene nifanontoñe ao o mpisorom-beio naho o roandriañeo vaho o mpanoki-dilio.
54 Պետրոս հեռուէն հետեւեցաւ անոր մինչեւ ներսը՝ քահանայապետին գաւիթը. նստաւ սպասաւորներուն հետ, ու կը տաքնար կրակին քով:
Norihe’ i Petera ey re mb’ an-kiririsam-pisorom-bey ao, le nitrao-piambesatse amo mpitoroñe namindro añ’afoo.
55 Քահանայապետները եւ ամբողջ ատեանը վկայութիւն կը փնտռէին Յիսուսի դէմ՝ որպէսզի մեռցնեն զայն, ու չէին գտներ.
Nimanea’ o mpisorom-beio naho o mpivory iabio pay ty mpitaroñe hahaseseke Iesoà, hañohofan-doza ama’e—fe tsy nahaisake.
56 որովհետեւ շատեր սուտ վկայութիւն կու տային անոր դէմ, բայց վկայութիւնները համանման չէին:
Maro ty nanao kitomboke aze f’ie tsy niharo-sisý.
57 Ոմանք ալ կանգնեցան եւ սուտ վկայութիւն տուին անոր դէմ՝ ըսելով.
Le teo ty niongake nanao kipetake aze ami’ty hoe:
58 «Մենք լսեցինք ատկէ՝ որ կ՚ըսէր. “Ես պիտի քակեմ այդ ձեռակերտ տաճարը, եւ պիտի կառուցանեմ ուրիշ մը՝ անձեռակերտ՝ երեք օրուան մէջ”»:
Tsinano’ay ty asa’e ty hoe: Ho rotsaheko ty kivoho rinafi-pitàñe toy, le harafiko añate’ ty telo andro ty tsy nanoem-pitàñe.
59 Բայց ա՛յդպէս ալ իրենց վկայութիւնը համանման չէր:
Ie amy zay, tsy niharo saontsy avao iereo.
60 Քահանայապետը՝ մէջտեղ կանգնելով՝ հարցուց Յիսուսի. «Ոչի՞նչ կը պատասխանես. ի՞նչ կը վկայեն ասոնք քեզի դէմ»:
Aa le niongake añivo eo i talèm-pisoroñey nañontane Iesoà ty hoe: Akore te Ihe tsy manoiñe o anisìa’ iretoañeo?
61 Բայց ան լուռ կը կենար ու ոչինչ կը պատասխանէր: Քահանայապետը դարձեալ հարցուց անոր. «Դո՞ւն ես Քրիստոսը, օրհնեա՜լ Աստուծոյ Որդին»:
Nianjin-dre, tsy nanoiñe. Nañontanea’ i talèm-pisoroñey indraike ami’ty hoe: Ihe hao i Norizañey, ty Ana’ i Rengèñey?
62 Յիսուս ըսաւ. «Ե՛ս եմ. եւ պիտի տեսնէք մարդու Որդին՝ բազմած Զօրութեան աջ կողմը, ու եկած երկինքի ամպերով»:
Hoe t’Iesoà: Ie raho, le ho isa’ areo miambesatse am-pitàn-kavanan-kaozarañe eo i Ana’ Ondatiy, mito­tsake amo rahon-dikerañeo.
63 Քահանայապետը պատռեց իր հանդերձները եւ ըսաւ. «Ա՛լ ի՞նչ պէտք ունինք վկաներու:
Rinia’ i talèm-pisoroñey o saro’eo le nanao ty hoe: Inoñe ty mbe ipaian-tika valolombeloñe?
64 Լսեցի՛ք ատոր հայհոյութիւնը. ի՞նչ կը թուի ձեզի»: Բոլորը դատապարտեցին զայն՝ թէ մահապարտ է:
Fa jinanji’ areo i teratera’ey; akore arè? Le songa namira-vava t’ie mañeva ho vonoeñe,
65 Ոմանք սկսան թքնել անոր վրայ, ծածկել անոր երեսը, կռփահարել զայն եւ ըսել անոր. «Մարգարէացի՛ր»: Իսկ սպասաւորները ապտակ կը զարնէին անոր:
vaho nandrora’ ty ila’e, le nitakonañe ty lahara’e naho nikomondroeñe, naho nanoeñe ty hoe: Mitokia! le rinambe’ o mpigaritseo vaho rinarateha’iareo.
66 Պետրոս վարը՝ գաւիթն էր: Քահանայապետին աղախիններէն մէկը եկաւ,
Ie tan-kiririsa ambane ey t’i Petera, le nimb’eo ty raike amo ampela mpitoro’ i talèm-pisoroñeio,
67 ու տեսնելով Պետրոսը՝ որ կը տաքնար, նայեցաւ անոր եւ ըսաւ. «Դո՛ւն ալ Յիսուս Նազովրեցիին հետ էիր»:
le nahatrea i Petera namindro; hinente’e vaho nanoe’e ty hoe: Toe nimpiamy Iesoà nte Nazareta ka rehe.
68 Բայց ան ուրացաւ՝ ըսելով. «Չեմ գիտեր, ու չեմ հասկնար թէ ի՛նչ կը խօսիս»: Երբ դուրս ելաւ՝ նախագաւիթը, աքաղաղը կանչեց:
Fe hoe ty lie’e: Alike amako zay, tsy apotako o enta’o zao, le niakatse mb’an-davaranga mb’eo vaho inay ty kekeon-akoholahiy.
69 Աղախինը դարձեալ տեսաւ զայն, եւ սկսաւ ըսել շուրջը կայնողներուն. «Ասիկա՛ ալ անոնցմէ է»:
Ie niisa’ i mpitoroñ’ ampelay, le hoe re am’ondaty nijohanjohañeo: Toe mpiama’ iareo itìañe.
70 Ան ալ դարձեալ ուրացաւ: Քիչ մը ատենէն ետք՝ դարձեալ շուրջը կայնողները ըսին Պետրոսի. «Ճշմա՛րտապէս դուն անոնցմէ՛ ես, որովհետեւ Գալիլեացի ես, եւ խօսուածքդ ալ կը նմանի»:
Fe nandiera’e. Tsi-paepae’ zay, nanao ty hoe amy Petera o nizorazorao: Mpiam’ iareo vata’e n’iheo fa nte-Galilia.
71 Բայց ան սկսաւ նզովել ու երդում ընել՝ ըսելով. «Չեմ ճանչնար այդ մարդը՝ որուն մասին կը խօսիք»:
Fe ndra nifàtse naho nifànta t’i Petera ami’ty hoe: Amoeako ze ondaty saontsie’ areo zao.
72 Իսկոյն երկրորդ անգամ աքաղաղը կանչեց: Պետրոս յիշեց այն խօսքը՝ որ Յիսուս ըսեր էր իրեն. «Դեռ աքաղաղը երկու անգամ չկանչած՝ դուն երե՛ք անգամ պիտի ուրանաս զիս». եւ սկսաւ լալ:
Inay ty kekeo faharoe; le nitiahi’ i Petera i nisaontsia’ Iesoà ty hoe: Aolo’ te mikekeo fañindroe’e i akoholahiy, le hitety ahy in-telo rehe; nitsakorea’e vaho nangoihoy ty rovetse.

< ՄԱՐԿՈՍ 14 >