< ՂՈԻԿԱՍ 9 >

1 Իր տասներկու աշակերտները հաւաքելով՝ զօրութիւն ու իշխանութիւն տուաւ անոնց բոլոր դեւերուն վրայ, եւ ախտերը բժշկելու:
Kinanji’e hirimboñe eo i folo ro’ amby rey, le tinolo’e haozarañe naho lily handroake ze atao koko­lampa naho hañaha ze hasilofañe;
2 Ու ղրկեց զանոնք՝ որ քարոզեն Աստուծոյ թագաւորութիւնը եւ բժշկեն հիւանդները:
le nirahe’e hitaroñe i Fifehean’ Añaharey vaho hampijangañe o marareo.
3 Ըսաւ անոնց. «Ճամբորդութեան համար ոչի՛նչ առէք, ո՛չ գաւազան եւ ո՛չ պարկ, ո՛չ հաց եւ ո՛չ դրամ. ո՛չ ալ կրկին բաճկոն ունեցէք՝՝:
Hoe re am’ iareo: Ko minday inoñ’ inoñe ami’ty lia’areo, ndra kobaiñe ndra kotrañe ndra vaty ndra drala vaho ko minday saron-droe.
4 Որո՛ւ տուն որ մտնէք՝ հո՛ն մնացէք, ապա անկէ մեկնեցէք:
Mañialoa amy ze anjomba iziliha’ areo le hirik’ao ka ro hienga.
5 Իսկ անոնք որ չեն ընդունիր ձեզ, երբ դուրս ելլէք այդ քաղաքէն՝ թօթուեցէ՛ք ձեր ոտքերուն փոշին անգամ, իբր վկայութիւն անոնց դէմ»:
Naho tsy mampiantraño anahareo ty ao, le ie miakatse i rovay, ahintsankintsaño ty lembok’ am-pandia’areo hanjehazehàñe iareo.
6 Անոնք ալ մեկնեցան եւ գիւղէ գիւղ կը շրջէին, ամէնուրեք աւետարանելով ու բուժելով:
Aa le niavotse iereo nanitsike rova, nitsey i talili-soay vaho nampijangañe tok’aia tok’aia.
7 Հերովդէս չորրորդապետը՝ անոր բոլոր կատարածներուն մասին լսելով՝ տարակոյսի մէջ էր, որովհետեւ ոմանք ըսած էին.
Ie jinanji’ i Heroda mpizaka o nanoe’e iabio, le nitsimboetse, fa inao nitroatse t’i Jaona,
8 «Յովհաննէս մեռելներէն յարութիւն առաւ», եւ ոմանք. «Եղիա յայտնուեցաւ», իսկ ուրիշներ ալ. «Նախկին մարգարէներէն մէկը յարութիւն առաւ»:
hoe ka ty ila’e te, i Elia ty niboake; ty ila’e ka nanao ty hoe: raik’ amo mpitoky haehaeo ro niheren-ko veloñe.
9 Հերովդէս ըսաւ. «Յովհաննէսը ե՛ս գլխատեցի, իսկ ո՞վ պիտի ըլլայ ասիկա՝ որուն մասին այսպիսի բաներ կը լսեմ»: Ու կը ջանար տեսնել զայն:
Fa hoe ka t’i Heroda: Nampikitsìheko ty loha’ i Jaona, aa ia arè i andrendrehañ’ ahy te manao i raha rezay? le nipay ty hahaoniñe aze.
10 Առաքեալները վերադարձան, ու պատմեցին անոր՝ ինչ որ ըրին. եւ առնելով զանոնք՝ մէկդի քաշուեցաւ ամայի տեղ մը, քաղաքի մը քով՝ որուն անունը Բեթսայիդա էր:
Ie nimpoly i Firàheñe rey le nitalilia’ iareo ze hene nanoeñe, vaho natola’e mb’am-patrambei’ i rova atao Betsaida ao.
11 Երբ բազմութիւնները գիտցան՝ անոր հետեւեցան: Ինք ալ զանոնք ընդունելով՝ կը խօսէր անոնց Աստուծոյ թագաւորութեան մասին, եւ կը բժշկէր անո՛նք՝ որ բուժումի պէտք ունէին:
Aa ie nifohi’ i lahialeñey le norihe’iereo, fe rinambe’e soa naho nitaroñe i Fifehean’ Añaharey vaho hene jinanga’e ze nitaha.
12 Երբ օրը սկսաւ մթննալ՝ տասներկուքը մօտեցան եւ ըսին անոր. «Արձակէ՛ բազմութիւնը, որպէսզի երթան շրջակայ գիւղերն ու արտերը, իջեւանին եւ ուտելիք գտնեն, որովհետեւ հոս ամայի տեղ մըն ենք»:
Ie niròñe i àndroy, niheo mb’ ama’e i folo ro’amby rey, nanao ty hoe: Ampiavoto o lahialeñeo homb’ amo rovao naho mb’ am-pariparitse atoy hañialo naho hivaty; fa loho an-kazihazin-tane atoy tika.
13 Ըսաւ անոնց. «Դո՛ւք անոնց կերակուր տուէք»: Անոնք ալ ըսին. «Մենք հինգ նկանակէն ու երկու ձուկէն աւելի բան չունինք, եթէ չերթանք այդ ամբողջ ժողովուրդին համար կերակուր չգնենք»:
Hoe ty natoi’e: Anjotsò hikama’e. Natoi’ iereo ty hoe: Tsy ama’e zahay naho tsy mofo lime vaho fiañe roe, naho tsy hiavotse hey hivily mahakama ho a ondaty iabio.
14 (Արդարեւ հինգ հազարի չափ այր մարդիկ կային: ) Ըսաւ իր աշակերտներուն. «Նստեցուցէ՛ք ատոնք՝ յիսունական շարքերով»:
Va’e lime arivo ty lahilahy teo. Aa hoe re amo mpiama’eo: Ampiambesaro kilimampolo.
15 Այդպէս ըրին, ու բոլորն ալ նստեցուցին:
Nanoe’ iareo, vaho songa nampiambesareñe.
16 Ինք ալ առաւ այդ հինգ նկանակներն ու երկու ձուկերը, դէպի երկինք նայելով՝ օրհնեց զանոնք, կտրեց ու տուաւ աշակերտներուն, որպէսզի հրամցնեն բազմութեան:
Rinambe’ Iesoà i mofo lime rey naho i fiañe roe rey le niandra mb’ andikerañe ey naho nañandriañe, le finola’e vaho natolo’e amo mpiama’eo hazotso amy lahialeñey.
17 Կերան, բոլորն ալ կշտացան, եւ վերցնելով աւելցած բեկորները՝ տասներկու կողով լեցուցին:
Nikama iereo le sindre nianjañe vaho natontoñe an-karoñe folo ro’amby ze sisa nifitafita.
18 Երբ ինք առանձին կ՚աղօթէր, աշակերտները իրեն հետ էին, եւ հարցուց անոնց. «Բազմութիւնները ինծի համար ի՞նչ կ՚ըսեն, ո՞վ եմ»:
Teo t’ie nilolok’ am-bangiñe ao rekets’ o mpiama’eo le nañontanea’e ty hoe: Atao’ ondatio ho ia v’o ahoo?
19 Անոնք ալ պատասխանեցին. «Ոմանք՝ Յովհաննէս Մկրտիչը, ուրիշներ՝ Եղիան, ուրիշներ ալ՝ նախկին մարգարէներէն մէկը, որ յարութիւն առած է»:
Tinoi’ iereo ty hoe: I Jaona Mpandipotse, fa ty ila’e ka manao ty hoe, i Elia, vaho ty ila’e te niheren-ko veloñe ty mpitoky haehae.
20 Ինք ըսաւ անոնց. «Իսկ դո՛ւք ի՞նչ կ՚ըսէք, ո՞վ եմ»: Պետրոս պատասխանեց. «Աստուծոյ Քրիստո՛սը»:
Hoe re: Aa inahareo? Atao’ areo ho ia raho? Tinoi’ i Petera ty hoe: I Norizan’ Añaharey.
21 Յիսուս ազդարարեց անոնց, ու պատուիրեց որ ո՛չ մէկուն ըսեն այս բանը:
Hinatahata’e t’ie tsy hivolañe am’ ondaty,
22 Եւ ըսաւ. «Պէտք է որ մարդու Որդին շատ չարչարանքներ կրէ, մերժուի երէցներէն, քահանայապետներէն եւ դպիրներէն, սպաննուի ու յարութիւն առնէ երրորդ օրը»:
le hoe re: Tsy mahay tsy hanilofeñe raha maro i Ana’ ondatiy, le harinjèñe’ o roandriañeo naho o mpisorom-beio naho o mpanoki-dilio vaho ho vonoeñe, fe hampitroareñe ami’ty andro fahatelo.
23 Եւ կ՚ըսէր բոլորին. «Եթէ մէկը ուզէ գալ իմ ետեւէս՝ թող ուրանայ ինքզինք, ամէն օր վերցնէ իր խաչը ու հետեւի ինծի.
Aa le hoe re tam’ iereo iaby: Naho eo ty te hanonjohy ahy, soa re te hihi­rim­beloñe naho hitarazo ty hatae ajale’e lomoñandro vaho hañorik’ ahy,
24 որովհետեւ ո՛վ որ ուզէ փրկել իր անձը՝ պիտի կորսնցնէ զայն, իսկ ո՛վ որ կորսնցնէ իր անձը՝ ինծի համար, պիտի փրկէ զայն:
fa ndra iaia ro te handrombak’ ay ro hahamotso aze, le ndra iaia ty mamoe arofo ty amako, ho rombaheñe.
25 Քանի որ մարդ ի՞նչ օգուտ կ՚ունենայ, եթէ շահի ամբողջ աշխարհը բայց կորսնցնէ ինքզինք, կամ տուժէ:
Ino ty tombo’e ho a t’indaty te fonga azo’e ty voatse toy, fe, ke t’ie motso, he haitoañe.
26 Որովհետեւ ո՛վ որ ամօթ սեպէ զիս եւ իմ խօսքերս դաւանիլը, մարդու Որդին ալ ամօթ պիտի սեպէ զայն դաւանիլը՝ երբ գայ իր ու Հօր եւ սուրբ հրեշտակներուն փառքով:
Aa ndra iaia ty ho meñatse ahy ndra amo entakoo, ty ho meñare’ i Ana’ ondatiy t’ie mito­tsak’ ami’ty enge’e naho ty an-dRae’e vaho ty amo Anjely masiñeo.
27 Բայց ճշմա՛րտապէս կը յայտարարեմ ձեզի. “Հոս կայնողներէն կան ոմանք՝ որ մահ պիտի չհամտեսեն, մինչեւ որ տեսնեն Աստուծոյ թագաւորութիւնը”»:
Eka! to t’itaroñako te, amo mijohañe etoañeo ty tsy ho lian-kavilasy ampara’ te oni’e i Fifehean’Añaharey.
28 Այս խօսքերէն գրեթէ ութ օր ետք՝ առնելով Պետրոսը, Յովհաննէսն ու Յակոբոսը՝ լեռը ելաւ աղօթելու:
Ie modo ty valo andro te nitsara izay, le nampindreze’e ama’e t’i Petera naho i Jaona naho Iakobe vaho nitroa-bohitse hitalaho.
29 Մինչ կ՚աղօթէր, իր երեսին տեսքը փոխուեցաւ, եւ իր պատմուճանը ճերմակ ու փայլուն եղաւ:
Ie niloloke le niova ty vinta’e naho nihafoty nitsipela­tsipelatse ty sarimbo’e.
30 Եւ ահա՛ երկու մարդիկ կը խօսակցէին իրեն հետ. անոնք֊ Մովսէսն ու Եղիան,
Le heheke, te nifanaontsy ama’e ty androanavy roe, i Mosè naho i Elia,
31 փառքով երեւցած, եւ կը խօսէին անոր այս կեանքէն մեկնումին մասին, որ պիտի իրագործուէր Երուսաղէմի մէջ:
niboak’ am-bolonahetse vaho nisaontsieñe i fivetrahañe ho henefa’e e Ierosaleme añey.
32 Պետրոս ու անոր հետ եղողները քունով ծանրացած էին. երբ արթնցան, տեսան անոր փառքը եւ այդ երկու մարդիկը՝ որ անոր քով կեցած էին:
Fe nikonkòñe te hirotse t’i Petera naho i rañe’e rey, f’ie nañente le naha­oniñe ty enge’e naho i roe-lahy niharo fijohañe ama’e rey.
33 Երբ անոնք զատուեցան անոր քովէն, Պետրոս ըսաւ Յիսուսի. «Վարդապե՛տ, լաւ է որ կենանք հոս եւ շինենք երեք վրան, մէկը՝ քեզի, մէկը՝ Մովսէսի ու մէկը՝ Եղիայի». որովհետեւ չէր գիտեր թէ ի՛նչ կը խօսէր:
Ie nienga’ aze iereo le hoe t’i Petera ama’e: O Rañandria, soa ‘nio te etoan-tikañe; angao hañoreñe kijà telo: Ty ho Azo naho ty ho a i Mosè vaho ty ho a i Elia, fa tsy napota’e i linaño’e.
34 Մինչ այսպէս կը խօսէր, ամպ մը եկաւ եւ հովանի եղաւ անոնց վրայ. ու երբ անոնք ամպին տակ մտան՝ վախցան:
Aa ie mbe nisaontsy, teo ty rahoñe niforoñe nandron­goñe iareo, naharevendreveñe te nisafora’ i rahoñey.
35 Ձայն մը եկաւ ամպէն՝ ըսելով. «Ա՛յս է իմ սիրելի Որդիս, անո՛ր մտիկ ըրէք»:
Hirik’amy rahoñey amy zao ty fiarañanañañe nanao ty hoe: Anako kokoako toy. Ijanjiño!
36 Երբ լսեցին այդ ձայնը՝ Յիսուս մինակ մնաց: Իրենք ալ լուռ կեցան, եւ այդ օրերը ո՛չ մէկուն բան մը պատմեցին իրենց տեսածներէն:
Ie nianjiñe i fiarañanañañey, le Iesoà avao ty nizoeñe eo. Aa le nidìñe iereo tsy nahabeok’ am’ondaty amy andro rezay ndra inoñe amy nioni’ iareo rezay.
37 Հետեւեալ օրը, երբ անոնք լեռնէն վար իջան, մեծ բազմութիւն մը դիմաւորեց զայն:
Amy loakandroy, ie nizotso i vohitsey le nifanalaka ami’ty lahialeñe.
38 Բազմութենէն մարդ մը գոչեց. «Վարդապե՛տ, կ՚աղերսե՜մ քեզի, նայէ՛ որդիիս, քանի որ իմ մէկ հատիկս է:
Le hoe ty napazapaza’ t’indaty boak’ amy lahialeñey ao: O Rañandria, mitoreo ama’o vazohò ty anako bako-tokañe toy.
39 Ահա՛ ոգի մը կը բռնէ զինք, ինք ալ յանկարծ կ՚աղաղակէ. ոգին զինք ցնցելով կը փրփրցնէ, ու հազիւ կը հեռանայ իրմէ՝ ջախջախելով զինք:
Inao! ie azin-draha le mikoriak’ amy zao; avokovoko’e an-tsintosintoñe reke-bore; le fiain-drifi’e te ifaoha’e, toe joie’e.
40 Աղերսեցի քու աշակերտներուդ՝ որ դուրս հանեն զայն, բայց չկրցան»:
Aa le nihalalieko o mpiama’oo ty handroak’ aze fe tsy nilefe.
41 Յիսուս պատասխանեց. «Ո՛վ անհաւատ ու խոտորեալ սերունդ, մինչեւ ե՞րբ ձեզի հետ պիտի ըլլամ եւ ձեզի հանդուրժեմ: Հո՛ս բեր որդիդ»:
Hoe ty natoi’ Iesoà: Ty tariratse tsy mañaoñe naho mitangingìñe toy, ombiam-bao ty mbe hitraofako naho hifeahako? Endeso mb’etoa i ana’oy.
42 Երբ կը մօտենար, դեւը գետին զարկաւ զայն ու սաստիկ ցնցեց:
Ie niharine mb’eo i ajajay le nigore’ i kokolampay naho sinintotsinto’e. Trinevo’ Iesoà i anga-maleotsey le nihaha’e i ajalahiy vaho nahere’e aman-drae’e.
43 Իսկ Յիսուս սաստեց անմաքուր ոգին, բժշկեց պատանին եւ տուաւ զայն իր հօր:
Aa le hene nivereñe ty amy hara’ elahin-kaozaran’ Añaharey. Ie mbe nilatsa amy ze hene fanoe’ Iesoà, le hoe re amo mpiama’eo:
44 Բոլորը կ՚ապշէին Աստուծոյ մեծամեծ գործերուն վրայ: Մինչ բոլորն ալ կը սքանչանային Յիսուսի բոլոր ըրածներուն վրայ, ան ըսաւ իր աշակերտներուն. «Դուք այս խօսքերը ձեր մի՛տքը պահեցէք՝՝, որովհետեւ մարդու Որդին պիտի մատնուի մարդոց ձեռքը»:
Ajoño an-dravembia ao o tsara zao, te hafotetse am-pità’ ondaty i Ana’ ondatiy;
45 Բայց անոնք չէին հասկնար այս խօսքը, եւ անոնցմէ ծածկուած էր՝ որպէսզի չըմբռնեն. ու կը վախնային հարցնել իրեն այդ խօսքին մասին:
Fe namoea’ iereo i saon­tsiy, amy te nampietahañe, tsy ho rendreke, le nihembañe tsy te hañontane aze ty amy tsaraeñey.
46 Մտածում մըն ալ ծագեցաւ անոնց մէջ, թէ արդեօք ո՛վ է մեծագոյնը իրենց մէջ:
Le nitsakoreñe am ‘iereo ao te ia ty zoke’e.
47 Յիսուս ըմբռնելով անոնց սիրտին մտածումը՝ առաւ մանուկ մը, կայնեցուց զայն իր քով,
Niarofoana’ Iesoà i fivetsevetsen-tro’ iareoy le nandrambe ajaja naho navotra’e añ’ila’e eo,
48 ու ըսաւ անոնց. «Ո՛վ որ կ՚ընդունի այս մանուկը իմ անունովս՝ զի՛ս կ՚ընդունի, եւ ո՛վ որ զիս կ՚ընդունի՝ զիս ղրկո՛ղը կ՚ընդունի. որովհետեւ ա՛ն որ ամենէն պզտիկն է ձեր բոլորին մէջ, անիկա՛ պիտի ըլլայ մեծը»:
le hoe re am’ iereo: Ndra iaia mandrambe ty ajaja toy ami’ty añarako ro mandrambe ahiko, vaho ndra iaia mampihova ahy ro mampihova i nañirak’ ahiy; aa le ty tsitso’areo ty ho zoke.
49 Յովհաննէս ըսաւ. «Վարդապե՛տ, մէկը տեսանք որ դեւեր կը հանէր քու անունովդ, եւ արգիլեցինք զայն՝ քանի որ մեզի չի հետեւիր»:
Hoe ty natoi’ i Jaona, O Rañandria, nitrea’ay ty nandroake kokolampa amy tahina’oy le nen­daha’ay amy te tsy mpitrao-pañorik’ ama’ay.
50 Յիսուս ըսաւ անոր. «Մի՛ արգիլէք, որովհետեւ ա՛ն որ մեզի հակառակ չէ, մեր՝՝ կողմէն է»:
Hoe t’Iesoà tama’e: Ko sebaña’o, fa ze tsy mandietse antika ro mone mañimba.
51 Երբ իր աշխարհէն վերանալու ժամանակը հասաւ՝՝, հաստատապէս որոշեց՝՝ Երուսաղէմ երթալ:
Ie an-titotse ty andro hañonjonañe aze le nionjoñe mb’ Ierosaleme mb’eo
52 Եւ իր առջեւէն ղրկեց պատգամաւորներ, որոնք երբ գացին՝ մտան Սամարացիներուն մէկ գիւղը, որպէսզի պատրաստութիւն տեսնեն իրեն համար:
naho nañitrike ty hiaolo aze, vaho nimoak’ ami’ty rova e Samaria ao iereo hañalankañe ho aze.
53 Բայց չընդունեցին զայն, որովհետեւ անոր երեսը դէպի Երուսաղէմ ուղղուած էր:
Fe tsy nampihovaeñe, amy t’ie nitolin-daharañe mb’e Ierosaleme.
54 Երբ իր աշակերտները՝ Յակոբոս ու Յովհաննէս՝ տեսան ասիկա, ըսին անոր. «Տէ՛ր, կ՚ուզե՞ս որ ըսենք, որպէսզի երկինքէն կրակ իջնէ եւ սպառէ զանոնք, ինչպէս Եղիա ալ ըրաւ»:
Aa ie nioni’ Iakobe naho i Jaona, mpiama’e rey, le hoe iareo: O Rañandria, satri’o hao te handilia’ay afo boak’ andindìñe añe hidoiñe ey hampangotomomoke iareo?
55 Դարձաւ ու յանդիմանեց զանոնք՝ ըսելով. «Չէք գիտեր թէ ի՛նչ հոգիի տէր էք.
Tinoli’e iereo le nitrevoha’e
56 որովհետեւ մարդու Որդին եկաւ ո՛չ թէ մարդոց անձերը կորսնցնելու, հապա՝ փրկելու՝՝»: Եւ ուրիշ գիւղ մը գացին:
vaho nionjomb’ an-tanañe ila’e mb’eo.
57 Երբ անոնք ճամբան կ՚երթային, մէկը ըսաւ անոր. «Տէ՛ր, պիտի հետեւիմ քեզի՝ ո՛ւր որ երթաս»:
Ie nañavelo amy lalañey, le nanoañe ty hoe: O Talè horiheko ndra aia aia ty homba’o.
58 Յիսուս ըսաւ անոր. «Աղուէսները որջեր ունին, ու երկինքի թռչունները՝ բոյներ, բայց մարդու Որդին տե՛ղ մը չունի՝ ուր հանգչեցնէ իր գլուխը»:
Hoe t’Iesoà tama’e: Manan-davake o farasio naho amam-pipetaha’e o voron-dike­rañeo; fe tsy amy Ana’ ondatiy ty fanjoàn’ añambone’e.
59 Ուրիշի մըն ալ ըսաւ. «Հետեւէ՛ ինծի»: Իսկ ան ըսաւ. «Տէ՛ր, արտօնէ՛ ինծի, որ նախ երթամ՝ թաղեմ հայրս»:
Hoe ka re ami’ty raike: Mañoriha ahy; fe hoe re: O Talè, angao hey handentek’ an-draeko.
60 Յիսուս ըսաւ անոր. «Թո՛ղ մեռելներուն՝ թաղել իրենց մեռելները, իսկ դուն գնա՛ ու քարոզէ՛ Աստուծոյ թագաւորութիւնը»:
Hoe t’Iesoà tama’e: Adono o vilasio handeveñe ty vilasi’ iareo, fa ihe ka, akia, taroño i Fifehean’ Añaharey.
61 Ուրիշ մըն ալ ըսաւ. «Տէ՛ր, պիտի հետեւիմ քեզի. բայց արտօնէ՛ որ նախ հրաժեշտ առնեմ տանս մէջ եղողներէն»:
Hoe ka ty raike: O Talè, hañorik’ Azo raho, fe adono hey hitalily an-trañoko ao.
62 Յիսուս ըսաւ անոր. «Ո՛չ մէկը՝ որ կը դնէ ձեռքը մաճին վրայ ու ետեւ կը նայի՝ յարմար է Աստուծոյ թագաւորութեան»:
Aa hoe t’Iesoà tama’e: Tsy eo ty mitan-dasary t’ie mitolike, ro mañeva i Fifehean’Añaharey.

< ՂՈԻԿԱՍ 9 >