< ՅԱԿՈԲՈՒ 2 >

1 Եղբայրնե՛րս, առանց աչառութեան թող ըլլայ մեր Տէրոջ՝ Յիսուս Քրիստոսի՝ փառքի Տէրոջ հաւատքը:
O ry longo, toloño tsy am-pirihiañe ty fatokisa’areo am’Iesoà Norizañe Talèn-engen-tikañey.
2 Արդարեւ եթէ ձեր ժողովարանին մէջ մտնէ մարդ մը՝ ոսկիէ մատանիով ու փայլուն տարազով, եւ մտնէ նաեւ աղքատ մը՝ աղտոտ տարազով,
Aa naho mimoak’ am-pivori’ areo ao t’indaty mibange volamena, an-tsaroñe marerarera, vaho mizilik’ ao ka ty rarake rotarota,
3 ու նայիք անոր՝ որ փայլուն տարազ կը կրէ, եւ ըսէք. «Հո՛ս նստէ՝ պատիւով», իսկ աղքատին ըսէք. «Հո՛ն ոտքի կայնէ, կամ հո՛ս նստէ՝ պատուանդանիս քով»,
fe ie mañisoke i misaroñe soay, ami’ty hoe: Ingo ty toe-tsoa hiambesara’o, fe amy poi’ey ty hoe: Mijohaña ey hoek’eo, ndra ty hoe: Mikopepaha an-tomboko etoa,
4 միթէ ձեր մէջ խտրութիւն դրած չէ՞ք ըլլար, ու չար մտածումներու դատաւոր եղած:
tsy fa nifampirihy hao, nanao satam-pizaka raty tse­reke?
5 Լսեցէ՛ք, սիրելի՛ եղբայրներս. միթէ Աստուած չընտրե՞ց այս աշխարհի աղքատները՝ որոնք հարուստ են հաւատքով, ու ժառանգորդ արքայութեան՝ որ խոստացաւ զինք սիրողներուն:
Tsendreño ry longo sarotse: Tsy jinobon’ Añahare hao ondaty rarake am-pihaino’ ty voatse toio ho mpañaleale am-patokisañe vaho mpandova i fifeheañe nampitama’e o mikoko azeo?
6 Բայց դուք անպատուեցիք աղքատները: Հարուստները չե՞ն՝ որ կը հարստահարեն ձեզ ու դատարանները կը քաշեն:
Le ndra binote’ areo i rarakey. Tsy ty mpiefoefo hao ty mamorekeke naho mikozozotse anahareo mb’an-jaka añe?
7 Անոնք չե՞ն որ կը հայհոյեն այն բարի անունը՝ որով կոչուած էք:
Tsy ie hao ty mañinje i tahinañe aman-kasy ikanjiañe anahareoy?
8 Ուրեմն՝ եթէ դուք կը գործադրէք արքայական Օրէնքը՝ Գիրքին ըսածին համաձայն. «Սիրէ՛ ընկերդ քու անձիդ՝՝ պէս», լա՛ւ կ՚ընէք:
Aa naho toe henefe’ areo i Hàm-pifeheañe amy sokitse masiñey manao ty hoe: Kokò ondatio manahake ty vata’o, le manao soa.
9 Բայց եթէ աչառութիւն կ՚ընէք՝ մե՛ղք կը գործէք, եւ կը կշտամբուիք Օրէնքէն՝ օրինազանցներու պէս.
F’ie mirihy, le mandilatse naho voa-fatse amy Hake, fa mpiola.
10 քանի որ ո՛վ որ պահէ ամբողջ Օրէնքը սակայն սայթաքի մէ՛կ բանի մէջ, պարտապան կ՚ըլլայ բոլորին:
Amy te ndra iaia mañambeñe ty halifora’ i Hake fe mandilatse lily raike, le voa-zaka am’iaby.
11 Արդարեւ ա՛ն որ ըսաւ. «Շնութիւն մի՛ ըներ», ըսաւ նաեւ. «Մի՛ սպաններ»: Ուստի եթէ շնութիւն չընես բայց սպաննես, օրինազանց կ՚ըլլաս:
I nanao ty hoe: Ko mañarapilo, ro nanao ty hoe ka, Ko mañè-doza. Fa naho tsy mañarapilo rehe, fe mamono ondaty, le mpañota Hake.
12 Ա՛յնպէս խօսեցէք եւ ա՛յնպէս գործեցէք՝ որպէս թէ պիտի դատուիք ազատութեան Օրէնքով:
Aa le misaontsia vaho mañaveloa hambañe amo hizakañe amy Hake mampidadaio,
13 Որովհետեւ դատաստանը անողորմ պիտի ըլլայ անոր՝ որ չէ ողորմած. սակայն ողորմութիւնը կը պարծենայ դատաստանին դիմաց:
fa zaka tsy aman-tretrè ty ho amy tsy miferenaiñe. Toe reketen-tretrè ty zaka.
14 Ի՞նչ օգուտ ունի, եղբայրնե՛րս, եթէ մէկը ըսէ թէ հաւատք ունի սակայն գործեր չունենայ. միթէ հաւատքը կրնա՞յ փրկել զինք:
O korahe, inoñe ty mahasoa ondaty te manao ho mpiantoke f’ie tsy mitoloñe? Haharombak’ aze hao o fiantofa’eo?
15 Եթէ եղբայր մը կամ քոյր մը մերկ ըլլայ եւ օրուան կերակուրին կարօտ,
Aa naho mihalo tsy aman-ko kamaeñe ty rahalahy ndra rahavave,
16 ու ձեզմէ մէկը ըսէ անոնց. «Գացէ՛ք խաղաղութեամբ, տաքցէ՛ք եւ կշտացէ՛ք», բայց մարմինին հարկաւոր բաները չտայ անոնց, ի՞նչ օգուտ ունի:
fe anoa’ ty raik’ ama’ areo ty hoe: Akia, manitsiña, mangatsaka­tsaha naho mianjaña, fe tsy itolora’o ze paia’ i sandri’ey, inoñe ty soa azo’e?
17 Ա՛յդպէս ալ հաւատքը՝ եթէ գործեր չունենայ իրեն հետ՝ մեռած է ինքնիր մէջ:
Ie amy zao, mate ty fiantofañe miereñereñe tsy mitoloñe.
18 Նոյնիսկ մէկը կրնայ ըսել. «Դուն հաւա՛տք ունիս, ես ալ գործե՛ր ունիմ. ցո՛յց տուր ինծի քու հաւատքդ՝ առանց գործերու, իսկ ես ցոյց պիտի տամ քեզի իմ հաւատքս՝ գործերո՛վս”:
Hera eo ty hanao ty hoe, Amam-piantofan-drehe, fa fitoloñañe ty ahy. Aboaho amako i fiantofa’o tsy maha-pi-drahay, le haboako ama’o amo satakoo ty fatokisako.
19 Դուն կը հաւատաս թէ Աստուած մէկ է. լա՛ւ կ՚ընես: Դեւե՛րն ալ կը հաւատան ու կը սարսռան:
Iantofa’o te raike t’i Andria­nañahare! Hasirìty! Manao soa, miantoke ka o koko­lampao vaho mititititike.
20 Բայց կ՚ուզե՞ս գիտնալ, ո՛վ սնոտի մարդ, թէ հաւատքը մեռած է առանց գործերու:
Satri’o hao, ry seretse, ty hahafohiñe te tsy vara ty fiantofañe tsy mitoloñe?
21 Աբրահամ՝ մեր հայրը՝ գործերով չարդարացա՞ւ, երբ իր որդին՝ Իսահակը մատուցանեց զոհասեղանին վրայ:
Tsy nivantañe’ o fitoloña’eo hao t’i Abraàme raen-tikañe ie nañenga Isaka ana’e an-kitrely?
22 Կը տեսնե՞ս թէ հաւատքը գործակից եղաւ անոր գործերուն, ու գործերո՛վ հաւատքը կատարեալ եղաւ,
Tsy oni’o hao te nifanehak’ amy fatokisa’ey o sata’eo naho nañeneke i fatokisa’ey o fitoloña’eo?
23 եւ իրագործուեցաւ Գիրքին խօսքը՝ որ կ՚ըսէ. «Աբրահամ հաւատաց Աստուծոյ, ու ատիկա արդարութիւն սեպուեցաւ անոր, եւ ինք Աստուծոյ բարեկամ կոչուեցաւ»:
Ie nahafonitse i sokitse masiñe manao ty hoey: Niantok’ an’ Andrianañahare t’i Abraàme le nivolilieñe ho havantañañe ama’e vaho natao rañen’Añahare.
24 Կը նկատէ՞ք թէ մարդ կ՚արդարանայ գործերո՛վ, ու ո՛չ թէ՝ միայն հաւատքով:
Inao! ampivantañe’ i fitoloña’ey t’indaty fa tsy i fiantofa’ey avao.
25 Նմանապէս Ռախաբ պոռնիկն ալ չարդարացա՞ւ գործերով, երբ ընդունեց պատգամաւորները եւ ուրիշ ճամբայով ուղարկեց զանոնք:
Nanao zay i Rahaba tsimirirañe, tsy nampivantàñem-pitoloñañe hao re ie nanoe’e añ’anjomba i nahitrike rey vaho nampomba’e mb’an-dalan-kafa mb’eo?
26 Արդարեւ ինչպէս մարմինը մեռած է առանց հոգիի, այդպէս ալ հաւատքը մեռած է առանց գործերու:
Eka, hambañe amy te mihomake ty sandriñe tsy amañ’arofo; le mate ka ty fiantofañe tsy arahen-tsata.

< ՅԱԿՈԲՈՒ 2 >