< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 25 >

1 Երբ Փեստոս հասաւ իր իշխանութեան գաւառը, երեք օր ետք բարձրացաւ Կեսարիայէն Երուսաղէմ:
Ie fa telo andro te niavy amy fari­tsey t’i Festosy, le nionjoñe hirik’e Kaisaria mb’e Ierosaleme mb’eo,
2 Քահանայապետն ու Հրեաներուն գլխաւորներն ալ յայտնեցին անոր իրենց ամբաստանութիւնը՝ Պօղոսի դէմ,
naho naneseke i Paoly ty talèm-pisoroñe naho ty bei’ o Jiosio, nanigike aze
3 եւ աղաչեցին իրեն ու շնորհք խնդրեցին անոր դէմ՝ որ Երուսաղէմ կանչէ զայն. մինչ իրենք դարան կը պատրաստէին՝ ճամբան սպաննելու համար զայն:
hañisoke iareo ty ama’e, hañitrifa’e mb’e Ierosaleme mb’eo, (ie ho vandroñe’ iareo an-dalañe ey hamono aze).
4 Սակայն Փեստոս պատասխանեց թէ Պօղոս պահուելու էր Կեսարիա, եւ թէ ինք շուտով պիտի մեկնէր հոն:
Aa le hoe ty natoi’ i Festosy: Hambenañe e Kaisaria añe avao t’i Paoly, fa hionjom-beo aniany ka raho.
5 Ուստի ըսաւ. «Ձեզմէ անոնք որ կարող են՝ թող իջնեն ինծի հետ, ու եթէ յանցանք մը կայ այդ մարդուն վրայ՝ թող ամբաստանեն զինք»:
Aa le ampindrezo amako ze mete ama’ areo hizotso mb’eo, hanisy indatiy naho toe aman-kakeo.
6 Հոն ութ կամ տասը օրէ աւելի չկեցաւ՝՝, յետոյ իջաւ Կեսարիա. հետեւեալ օրը դատարանը բազմեցաւ եւ հրամայեց որ բերեն Պօղոսը:
Nitambatse am’iereo re tsy ampe folo ndra valo andro, le nizotso mb’e Kaisaria mb’eo; ie loakandro le niambesatse amy fiambesam-pizakañey, vaho linili’e te hasese t’i Paoly.
7 Երբ ան եկաւ, Երուսաղէմէն իջնող Հրեաները անոր շուրջը կայնեցան ու Պօղոսի վրայ բարդեցին բազմաթիւ եւ ծանր ամբաստանութիւններ, որ չէին կրնար ապացուցանել:
Ie tsatoke t’i Paoly le niarikoboña’ o Jiosy nizotso boak’e Ierosalemeo, naho maro naho raty ty sisý nanoe’e, fe tsy nahaventeañe.
8 Արդարեւ Պօղոս կը ջատագովէր ինքզինք՝ ըսելով. «Ես ո՛չ Հրեաներու Օրէնքին, ո՛չ տաճարին, ո՛չ ալ կայսրին դէմ մեղանչած եմ»:
Le hoe ty niveroha’ i Paoly: Tsy aman-tahin-dra raike raho ke amy Hake tana’ o Tehodaoy he amy anjom­ban’ Añaharey, he amy Kaisara.
9 Բայց Փեստոս, ուզելով Հրեաներուն շնորհք ընել, պատասխանեց Պօղոսի. «Կ՚ուզե՞ս բարձրանալ Երուսաղէմ ու հոն դատուիլ իմ առջեւս՝ այդ բաներուն համար»:
Aa ie te hañosikosike o Tehodao t’i Festosy, le hoe re amy Paoly: Mete’o hao ty hionjoñe mb’e Ierosaleme mb’eo hiatre-jaka amy sisý rezay?
10 Պօղոս ալ ըսաւ. «Կայսրին դատարանը կայնած եմ, ուր պէտք է դատուիմ: Հրեաները անիրաւած չեմ, ինչպէս դուն ալ լաւ գիտես:
Hoe ty natoi’ i Paoly: Aolom-piambesam-pizakà’ i Kaisara ty ijohañako, zay o mañeva ahy ho zakaeñeo. Tsy anaña’ o Tehodao hakeo, toe fohi’o.
11 Արդարեւ եթէ անիրաւած եմ կամ ըրած եմ մահուան արժանի բան մը, չեմ մերժեր մեռնիլ: Բայց եթէ իմ վրաս ո՛չ մէկը կայ այն բաներէն՝ որոնց համար ասոնք կ՚ամբաստանեն զիս, ո՛չ մէկը կրնայ յանձնել զիս ատոնց: Կայսրի՛ն կը բողոքեմ»:
Aa naho mpandilatse raho, hera nanao ze mañeva hahafate ahy, le tsy liereko ty hikenkañe. F’ie tsy aman-katò’ o anisìa’ ondaty reo ahio, le tsy eo ty mahafanese ahy am’iereo. I Kaisara ro ikoihako!
12 Այն ատեն Փեստոս՝ խօսակցելէ ետք խորհրդականներուն հետ՝ պատասխանեց. «Կայսրի՛ն բողոքեցիր. կայսրի՛ն պիտի երթաս»:
Ie nisafiry amo vavea’eo t’i Festosy, le hoe ty asa’e: Kanao nikaihe’o t’i Kaisara. Le i Kaisara ty handenà’o!
13 Քանի մը օր անցնելէ ետք, Ագրիպպաս թագաւորը եւ Բերինիկէ եկան Կեսարիա՝ բարեւելու Փեստոսը:
Ie modo ty andro tsy ampeampe, le niheo mb’e Kaisaria mb’eo t’i Agripa Mpanjaka naho i Berenikae vali’e hifañontane amy Festosy.
14 Երբ շատ օրեր մնացին հոն, Փեստոս ներկայացուց թագաւորին Պօղոսի պարագան՝ ըսելով. «Հոս մարդ մը կայ՝ որ Փելիքս բանտարկուած ձգած է:
Aa ie nitam­batse ao andro maro, le nitaròñe’ i Festosy amy mpanjakay i Paoly. Hoe re: Ao t’indaty napo’ i Feliksa an-drohy.
15 Երբ Երուսաղէմ գացի, քահանայապետներն ու Հրեաներուն երէցները յայտնեցին ինծի իրենց ամբաստանութիւնը, դատապարտութեան վճիռ խնդրելով անոր դէմ:
Aa izaho te Ierosaleme añe, le ninday sisý o mpisorom-beio naho o bein-Tehodao, nipay ahy hañozoñ’ aze.
16 Անոնց պատասխանեցի թէ Հռոմայեցիներուն սովորութիւնը չէ մահուան մատնել մարդ մը, մինչեւ որ ամբաստանեալը իր դիմաց չունենայ ամբաստանողները, եւ պատեհութիւն չտրուի իրեն՝ ջատագովելու ինքզինք այդ յանցանքին դէմ:
Tinoiko am’iereo te tsy sata’ o nte-Romao ty haneseke ondaty aolo’ te nifañatrek’ amo mpanisý azeo i tinombokey, amy t’ie aman-jo hiveroke amo ani­sìañe azeo.
17 Ուստի երբ անոնք համախմբուեցան հոս, առանց որեւէ յետաձգումի՝ հետեւեալ օրը դատարանը բազմելով հրամայեցի որ բերեն մարդը:
Aa ie nimb’ etoañe le tsy nandiñe raho fa nitobok’ amy fiambesam-pizakàñey amy loak’ àndroy vaho liniliko te hampiatrefeñe etoañe indatiy.
18 Անոր ամբաստանողներն ալ ներկայանալով՝ իմ ենթադրած ամբաստանութիւններէս ո՛չ մէկը յառաջ բերին.
Ie niongake hiatrefa’ o mpanisìo, le tsy o sata raty nataoko ho nanisiañ’ azeo,
19 Հապա անոր հետ ունէին քանի մը հարցեր՝ իրենց կրօնին վերաբերեալ, ու Յիսուս անունով մեռածի մը մասին, որուն համար Պօղոս կը հաւաստէր թէ ողջ է:
fa toe fifan­dierañe amo fita­lahoa’ iareoo naho indaty nihomak’ atao Iesoà volañe’ i Paoly te veloñey.
20 Մինչ կը վարանէի այսպիսի հարցերու քննութեան համար, ըսի իրեն թէ կ՚ուզէ՛ր երթալ Երուսաղէմ եւ հո՛ն դատուիլ այս բաներուն համար:
Aa ie nataoko te tsy hahafisafiry izay; le nañontaneako ke t’ie mete hañavelo mb’e Ierosaleme mb’eo hiatre-jaka amy sisý zay.
21 Բայց երբ Պօղոս բողոքեց որ վերապահուի՝ Օգոստափառ կայսրին դիմաց ելլելու, հրամայեցի որ պահեն զինք՝ մինչեւ որ ղրկեմ կայսրին»:
Fe ami’ty nihalalia’ i Paoly te handiñy ty fijanjiña’ i Kaisara, le liniliko t’ie ho tànañe ampara’ te haseseko mb’ amy Kaisara añe.
22 Ագրիպպաս ըսաւ Փեստոսի. «Ե՛ս ալ կ՚ուզէի մտիկ ընել այդ մարդուն»: Ան ալ ըսաւ. «Վաղը մտիկ կ՚ընես»:
Aa le hoe t’i Agripa amy Festosy: Te hahatsanoñe indatiy ka raho. Tinoi’e ty hoe: Ho janjiñe’o hamaray.
23 Հետեւեալ օրը, երբ Ագրիպպաս ու Բերինիկէ եկան մեծ հանդէսով եւ մտան ունկնդրութեան տեղը՝ հազարապետներուն ու քաղաքին պատուաւոր մարդոց հետ, Փեստոս հրամայեց որ Պօղոսը բերուի:
Ie loak’ andro, avy eo t’i Agripa naho i Berenikae am-bolonahetse abo, le nizilik’ añ’anjombam-pizakàñe ao mindre amo mpifeheo naho am’ondaty bei’ i rovaio, vaho nasese mb’eo t’i Paoly ami’ty lili’ i Festosy.
24 Փեստոս ըսաւ. «Ագրիպպա՛ս թագաւոր, եւ դո՛ւք ալ՝ բոլոր մարդիկ՝ որ մեզի հետ ներկայ էք, կը տեսնէ՛ք ասիկա՝ որուն մասին Հրեաներուն ամբողջ բազմութիւնը գանգատեցաւ ինծի Երուսաղէմի մէջ եւ հոս ալ, ու կը գոռային թէ “ա՛լ պէտք չէ որ ան ապրի”:
Hoe t’i Festosy: Ry Agripa mpanjaka naho ry roandriañe mindre mivory etoañ’ iabio, hehe ondatio! i nampiatrefa’ ty valobohò’ o Jiosy e Ierosaleme añe naho e Kaisaria etoañeo amako, i nikoraheñe te tsy mañeva ho veloñey.
25 Բայց ես ըմբռնեցի թէ ան մահուան արժանի ոչինչ ըրած է. եւ քանի որ ինք բողոքեց Օգոստափառ կայսր ին, որոշեցի որ ղրկեմ զայն:
Ty nitreako, le t’ie tsy nanao inoñ’ inoñe hañeva aze havetrake, fe amy t’e nipay zaka amy Kaisara re, le sinafiriko t’ie hasese mb’e Roma añe.
26 Անոր մասին ստոյգ բան մը չունիմ գրելու իմ տիրոջս. ուստի ներկայացուցի զայն ձեզի, եւ մա՛նաւանդ քեզի՛, Ագրիպպա՛ս թագաւոր, որպէսզի ունենամ գրելիք բան մը՝ հարցաքննելէ ետք.
Fe tsy amam-bente’e ama’e raho hanokirako amy talèkoy. Aa le zay ty naneseako aze añatrefa’ areo etoañe, somandrak’ aolo’o etoa ry Agripa mpanjaka, soa te, ie tampetse ty fañotsohotsoañe toy le hanan-ko sokireko,
27 որովհետեւ ինծի անտրամաբանական կը թուի ղրկել բանտարկեալ մը՝ առանց նաեւ մատնանշելու անոր վրայ բարդուած յանցանքները»:
fe ataoko ho tsy fañeva’e ty aneseañe ty mpirohy naho tsy talilieñe hey ty anesehañe aze.

< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 25 >