< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 18 >

1 Ասկէ ետք Պօղոս՝ հեռանալով Աթէնքէն՝ եկաւ Կորնթոս,
Pea hili ʻae ngaahi meʻa ni, naʻe ʻalu ʻa Paula ʻi ʻAtenisi, pea aʻu atu ki Kolinitō;
2 գտաւ Հրեայ մը՝ Ակիւղաս անունով, ծնունդով՝ Պոնտացի, որ իր Պրիսկիղա կնոջ հետ նոր եկած էր Իտալիայէն (քանի որ Կղօդիոս պատուիրած էր բոլոր Հրեաներուն՝ հեռանալ Հռոմէն), եւ գնաց անոնց քով:
Pea naʻa ne ʻilo [ʻi ai ]ha Siu naʻe hingoa ko ʻAkuila, naʻe fanauʻi ʻi Ponito, kuo toki haʻu mei ʻItali, mo hono uaifi ko Pisila; (he naʻe fekau ʻe Kalotiusi ke ʻalu ʻi Loma ʻae kakai Siu kotoa pē: ) pea ne ʻalu ia kiate kinaua.
3 Քանի ինք արհեստակից էր, անոնց քով բնակեցաւ եւ աշխատեցաւ, որովհետեւ արհեստով վրանագործ էին:
Pea koeʻuhi naʻa nau faiva taha, ko ia naʻa ne nofo mo kinaua, ʻo ngāue: he ko ʻenau faiva ko e ngaohi fale fehikitaki.
4 Իսկ ամէն Շաբաթ օր կը խօսէր ժողովարանին մէջ, եւ կը համոզէր Հրեաներն ու Յոյները:
Pea naʻe ako ia ʻi he falelotu, ʻi he ʻaho Sāpate kotoa pē, pea ne fakatafoki ʻae Siu mo e Kiliki.
5 Երբ Շիղա եւ Տիմոթէոս իջան Մակեդոնիայէն, Պօղոս հոգիի կսկիծով կը վկայէր Հրեաներուն թէ Յիսուս՝ Քրիստո՛սն է:
Pea kuo haʻu ʻa Sailosi mo Timote mei Masitōnia, pea māfasia ʻa Paula ʻi hono loto, pea fakapapau atu ʻe ia ki he kakai Siu ko e Kalaisi ʻa Sisu.
6 Բայց երբ անոնք ընդդիմացան ու կը հայհոյէին, իր հանդերձները թօթուելով՝ ըսաւ անոնց. «Ձեր արիւնը ձեր գլո՛ւխը ըլլայ, ես անպարտ եմ. ասկէ ետք՝ հեթանոսներո՛ւն պիտի երթամ»:
Pea ʻi heʻenau fakatanga, mo lea kovi, naʻa ne tupeʻi hono kofu, mo ne pehē kiate kinautolu, “Ke ʻi homou ʻulu pē ʻa homou toto; ʻoku ou maʻa au: ngata mei heni, te u ʻalu ki he Senitaile.”
7 Եւ մեկնելով անկէ՝ մտաւ Յուստոս անունով մէկու մը տունը, որ աստուածապաշտ էր. անոր տունը ժողովարանին կից էր:
Pea ne ne ʻalu mei ai, ʻo hū ki he fale ʻo ha tangata, naʻe hingoa ko Susitasa, naʻe lotu ia ki he ʻOtua, pea naʻe vāofi hono fale mo e falelotu.
8 Ժողովարանին պետը՝ Կրիսպոս՝ հաւատաց Տէրոջ իր ամբողջ ընտանիքով: Կորնթացիներէն շատեր ալ լսելով՝ հաւատացին ու մկրտուեցան:
Pea naʻe tui ki he ʻEiki ʻa Kalisipo, ko e pule lahi ʻoe falelotu, mo hono fale kotoa pē; pea naʻe fanongo mo tui ʻae kakai Kolinitō tokolahi, pea naʻe papitaiso ʻakinautolu.
9 Գիշերը տեսիլքի մէջ Տէրը ըսաւ Պօղոսի. «Մի՛ վախնար, հապա խօսէ՛ եւ լուռ մի՛ կենար.
Pea folofola ai ʻae ʻEiki kia Paula ʻi he poʻuli, ʻi he meʻa naʻe hā mai, “ʻOua naʻa ke manavahē, ka ke lea, pea ʻoua naʻa ke fakalongo pē;
10 որովհետեւ ես քեզի հետ եմ, ու ո՛չ մէկը ձեռքը վրադ պիտի դնէ՝ քեզի վնասելու համար. քանի որ ես շատ ժողովուրդ ունիմ այս քաղաքին մէջ»:
He ʻoku ou ʻiate koe, pea ʻe ʻikai ha tangata te ne faʻa fai ha kovi kiate koe; he ʻoku ou maʻu ʻae kakai tokolahi ʻi he kolo ni.”
11 Հոն տարի մը ու վեց ամիս կեցաւ, եւ Աստուծոյ խօսքը կը սորվեցնէր անոնց մէջ:
Pea naʻa ne nofo ai ʻi he taʻu ʻe taha pea mo e māhina ʻe ono, ʻo ne ako ʻaki ʻae folofola ʻae ʻOtua kiate kinautolu.
12 Աքայիայի փոխ-հիւպատոսին՝ Գաղիոնի օրերը, Հրեաները միաբանելով՝ ըմբոստացան Պօղոսի դէմ, եւ դատարանը տարին զայն՝
Ka ʻi he pule ʻa Kalio ʻi ʻAkeia, naʻe fakataha ʻae kakai Siu, ʻonau feʻohofi kia Paula, pea taki ia ki he potu fakamaau,
13 ըսելով. «Ասիկա կը համոզէ մարդիկը՝ որ պաշտեն Աստուած Օրէնքին հակառակ կերպով»:
Mo nau pehē, “ʻOku ako ʻe he siana ni ke lotu ʻae kakai ki he ʻOtua, kae ʻikai hangē ko e fono.”
14 Երբ Պօղոս պիտի բանար իր բերանը, Գաղիոն ըսաւ Հրեաներուն. «Եթէ անիրաւութեան մը կամ չար լրբութեան մը համար ըլլար, ո՛վ Հրեաներ, կ՚արժէր որ հանդուրժէի ձեզի.
Pea kuo fai ʻe Paula ke ne lea, pea pehē ʻe Kalio ki he kakai Siu, “ʻAe kakai Siu, ka ne ko ha meʻa taʻetotonu pe pauʻu kuo fai, pehē ʻe taau mo au ke u tokanga kiate kimoutolu:
15 բայց եթէ հարցը՝ խօսքի, անուններու եւ ձեր Օրէնքին մասին է, դուք ձեզմէ՛ տեսէք դատը. որովհետեւ ես չեմ փափաքիր այդպիսի բաներու դատաւոր ըլլալ».
Pea kapau ko e fakakikihi ʻi he lea mo e hingoa, mo hoʻomou fono pē, mou tokanga ʻakimoutolu ki ai; ʻe ʻikai te u fakamaau ʻeau ʻae meʻa pehē.”
16 ու զանոնք վռնտեց դատարանէն:
Pea naʻa ne kapusi ʻakinautolu mei he potu fakamaau.
17 Ուստի բոլոր Յոյները բռնեցին Սոսթենէսը, ժողովարանին պետը, եւ ծեծեցին դատարանին առջեւ: Բայց Գաղիոն բնա՛ւ հոգ չէր ըներ այս մասին:
Pea naʻe toki puke ʻe he Kiliki kotoa pē ʻa Sositine, ko e pule lahi ʻoe falelotu, mo nau tautea ia ʻi he potu fakamaau. Pea naʻe ʻikai tokanga ʻa Kalio ki he ngaahi meʻa ni.
18 Իսկ Պօղոս, տակաւին շատ օրեր հոն մնալէ ետք, հրաժեշտ առաւ եղբայրներէն ու նաւարկեց դէպի Սուրիա - Պրիսկիղա եւ Ակիւղաս ալ իրեն հետ -, նախապէս իր գլուխը խուզած ըլլալով Կենքրեայի մէջ, որովհետեւ ուխտ ըրած էր:
Pea naʻe kei nofo ai ʻa Paula ʻo fuoloa, pea toki māvae ia mo e kāinga, ʻo ne folau mei ai ki Silia, pea naʻe ō mo ia ʻa Pisila mo ʻAkuila; kuo tomuʻa fafai hono ʻulu ʻi Senikelea: ko e meʻa ʻi heʻene fuakava.
19 Երբ հասաւ Եփեսոս՝ հոն ձգեց զանոնք, իսկ ինք մտնելով ժողովարանը՝ կը խօսէր Հրեաներուն հետ:
Pea naʻa ne aʻu atu ki ʻEfesō, pea ne tuku ai ʻakinaua: pea ʻalu ia ki he falelotu, ʻo malanga ki he kakai Siu.
20 Իրեն թախանձեցին որ աւելի՛ երկար ժամանակ մնայ իրենց քով. բայց չհաւանեցաւ,
Pea ʻi heʻenau kole ke nau nonofo ʻo fuoloa siʻi, naʻe ʻikai loto ia ki ai;
21 հապա հրաժեշտ առաւ անոնցմէ՝ ըսելով. «Պէտք է որ անպատճառ այս յառաջիկայ տօնը կատարեմ Երուսաղէմի մէջ, բայց՝՝ Աստուծոյ կամքով դարձեալ պիտի վերադառնամ ձեզի»: Ու Եփեսոսէն նաւարկեց
Ka naʻe lea māvae ia kiate kinautolu, ʻo pehē, “ʻOku mātuʻaki totonu ʻeku ʻalu ki he kātoanga ʻoku ʻamanaki ni ʻi Selūsalema: ka te u toe haʻu kiate kimoutolu, ʻo kapau ʻe lelei ki he ʻOtua.” Pea naʻe folau ia mei ʻEfesō.
22 եւ Կեսարիա հասնելով՝ Երուսաղէմ բարձրացաւ, բարեւեց եկեղեցին, ու յետոյ իջաւ Անտիոք:
Pea kuo tūʻuta ia ki Sesalia, pea ʻalu hake ia, ʻonau feʻofoʻofani mo e siasi, pea ʻalu hifo ia ki ʻAniteoke.
23 Ժամանակ մը հոն կենալէ ետք՝ մեկնեցաւ, եւ կարգով Գաղատացիներուն երկիրն ու Փռիւգիա կը շրջէր՝ բոլոր աշակերտները ամրացնելով:
Pea kuo fuoloa ange ʻene nofo ai, pea ʻalu ia, ʻo fononga ʻi he potu kotoa pē ʻo Kalētia mo Filisia, ʻo tokoni ʻae kau ākonga kotoa pē.
24 Ապողոս անունով Հրեայ մը, ծնունդով՝ Աղեքսանդրացի, ճարտասան մարդ մը՝ որ հմուտ էր Սուրբ Գիրքերուն, եկաւ հասաւ Եփեսոս:
Pea naʻe haʻu ki ʻEfesō ʻae Siu ʻe tokotaha naʻe hingoa ko ʻApolosi, naʻe fanauʻi ia ʻi ʻAlekisānitia, ko e tangata lea mālie ia, pea poto lahi ʻi he ngaahi tohi.
25 Ան կրթուած էր Տէրոջ ճամբային մէջ, ու եռանդուն հոգիով՝ կը խօսէր եւ ճշգրտութեամբ կը սորվեցնէր Տէրոջ մասին. բայց ինք գիտէր միայն Յովհաննէսի մկրտութիւնը:
Pea kuo akonekina ʻae tangata ni ʻi he hala ʻoe ʻEiki; pea ʻi heʻene loto fai velenga, naʻa ne lea mo ako lahi ʻaki ʻae ngaahi meʻa ʻae ʻEiki, ka kuo ʻilo pe ʻe ia ʻae papitaiso ʻa Sione.
26 Ան սկսաւ ժողովարանին մէջ քարոզել համարձակութեամբ: Երբ Ակիւղաս ու Պրիսկիղա լսեցին զայն՝ իրենց քով առին զինք, եւ աւելի ճշգրտութեամբ բացատրեցին իրեն Աստուծոյ ճամբան:
Pea naʻe kamata lea mālohi ia ʻi he falelotu: pea kuo fanongo ki ai ʻa ʻAkuila mo Pisila, naʻa na maʻu ia, ʻo na fakamatala kiate ia ʻo lahi ʻae hala ʻoe ʻOtua.
27 Երբ ան փափաքեցաւ երթալ Աքայիա, եղբայրները նամակ գրեցին ու խրախուսեցին այնտեղի աշակերտները՝ որ ընդունին զինք: Եւ հոն հասնելով՝ Աստուծոյ շնորհքով շատ օգտակար եղաւ հաւատացեալներուն.
Pea kuo loto ia ke ʻalu ki ʻAkeia, naʻe tohi ʻe he kāinga, ʻo enginaki ki he kau ākonga ke nau maʻu ia: pea kuo aʻu atu ia ki ai, pea ne tokoni lahi ʻakinautolu kuo nau tui ʻi he ʻaloʻofa:
28 քանի որ հրապարակաւ ուժգնօրէն կը համոզէր Հրեաները, Սուրբ Գիրքերէն ցոյց տալով թէ Յիսուս՝ Քրիստո՛սն է:
He naʻe fakakikihi mālohi ia mo e kakai Siu, ʻi he fakahā, ʻo ne fakamoʻoni mei he ngaahi tohi ko Sisu ko e Kalaisi.

< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 18 >