< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 17 >

1 Ամփիպոլիսէն եւ Ապողոնիայէն անցնելով՝ Թեսաղոնիկէ եկան, ուր Հրեաներուն ժողովարանը կար:
Basa naa ma, Paulus no Silas lao rakandoo. Ara lao tungga kota' sa, naran Amfipolis. Boe ma ara risi' kota fea', naran Apolonia. Mia naa, ara lao rakandoo losa kota Tesalonika. Sia naa, hambu atahori Yahudi ra ume hule-o'en esa.
2 Պօղոս ալ՝ իր սովորութեան համաձայն՝ մտաւ անոնց մէջ, ու երեք Շաբաթ օրեր խօսեցաւ անոնց հետ Գիրքերուն մասին,
Mete ma ara losa mamana' esa fo hambu ume hule-o'e' sia naa, nandaa no fai hahae ao', Paulus biasa maso' neu hule-o'e no atahori ra. Losa Tesalonika ma, ana o maso' nisi' ume hule-o'e. Ara ola-ola' esa no esa, rendi' Lamatualain Susura Meumare Na. Ana tungga hule-o'e no se ta'o naa, tungga fai hahae ao', nggarei telu tute-tute.
3 բացատրելով եւ փաստարկելով անոնց թէ Քրիստոս պէ՛տք է չարչարուէր ու մեռելներէն յարութիւն առնէր. եւ ըսաւ. “Այս Յիսուսը՝ որ ես կը հռչակեմ ձեզի, Քրիստո՛սն է”:
Ana nafad'e se nae, “Mete ma hita paresa' malolole sia Lamatualain Susura Na, hita bub'ulu' tae, ara ola' mia dalahulu na rae, Atahori fo Lamatualain helu nae haitua' a, dei fo doid'oso nae' losa Ana mate. Te Lamatualain koasa Na, tao nasod'a' bali' E. Ia naa, hita bub'ulu', Atahori fo Lamatua' helu' naa, naeni Yesus!”
4 Անոնցմէ ոմանք անսացին ու միացան Պօղոսի եւ Շիղայի, նաեւ՝ բարեպաշտ Յոյներէն մեծ բազմութիւն մը. առաջնակարգ կիներէն հաւատացողներն ալ սակաւաթիւ չէին:
Atahori ra rena basa ma, hambu atahori Yahudi ruma simbo Paulus o'ola na, de ra'ab'ue ro se. Ina' monaen hira ro atahori Yunani fea' mana hii Lamatua' sia kota naa, o simbo Paulus o'olan.
5 Բայց չանսացող Հրեաները նախանձեցան, եւ քանի մը դատարկապորտ, գռեհիկ մարդիկ առնելով՝ բազմութիւն ժողվեցին, ամբողջ քաղաքին մէջ աղմուկ հանեցին, ու Յասոնի տան վրայ յարձակելով կը փնտռէին զանոնք՝ որ ամբոխին տանին:
Te atahori Yahudi ra malangga nara, boto-nggara nara teme' ma rala nara mera. Ara ratatale mana rolo-koo' ra fo tao kaco. De atahori ra ra'ab'ue, ma reu tao kaco mia kota naa. Ara sangga Paulus no Silas, fo rendi se risi' atahori mana ramue' naa ra. De ara reu heo rala Yason ume na fo sangga se, huu ara numban sia naa.
6 Երբ չգտան զանոնք, Յասոնը եւ քանի մը եղբայրներ քաշկռտելով տարին քաղաքապետներուն առջեւ՝ գոռալով. «Անոնք որ երկրագունդը տակնուվրայ ըրին՝ հոս ալ հասած են,
Te ara nda hambu se sia naa sa. De ara rendi Yason no atahori mamahere' fea' hira risi' mamana nggero ded'eat. Ara tud'u Yason se rae, “Ale' ia atahori rema sia hita kota naa. Ara reu sia bee-b'ee, ara tao kaco sia naa! Ale' ia ara rema fo rae nggari hita atoran na, fo nggati no sira atoran na! Yason ia, simbo atahori ia ra numban sia ume na! Te basa se lab'an hita atoran na, huu ara nda rataa mane Kaisar monae' a sa. Rataa' a sira malangga monae na esa, naran Yesus.”
7 ու Յասոն ընդունած է զանոնք: Ասոնք բոլորը կը գործեն կայսրին հրամաններուն դէմ, ըսելով թէ ուրիշ թագաւոր մը կայ՝ Յիսուս անունով»:
8 Բազմութիւնն ու քաղաքապետները վրդովեցան՝ լսելով այս բաները:
Monaen ra ro atahori mana sia naa ra rena rala ma, dud'u'a nara rela leli.
9 Բայց երբ երաշխիք առին Յասոնէն եւ միւսներէն՝ արձակեցին զանոնք:
Ara denu Yason no atahori mamahere' ra bae doi', fo dad'i bukti sira nda tao kaco sa ena, ma nda rela sa. Yason se bae basa ma, ara mbo'i se.
10 Եղբայրներն ալ իսկոյն՝ գիշերուան մէջ՝ Բերիա ղրկեցին Պօղոսն ու Շիղան, որոնք հոն հասնելով՝ գացին Հրեաներուն ժողովարանը:
Tetemba' naa, atahori mamahere' mia Tesalonika, dud'u'a rae malole lena' Paulus no Silas risi' kota' fea' sa. Basa de, ara haitua ru'a se risi' kota' esa, naran Berea. Losa naa, ara risi' atahori Yahudi ra ume hule-o'e' na.
11 Ասոնք աւելի ազնիւ էին՝ քան Թեսաղոնիկէի մէջ եղողները. Աստուծոյ խօսքը ընդունեցին լման յօժարութեամբ, եւ ամէն օր կը զննէին Գիրքերը, տեսնելու թէ այդպէ՛ս են այդ բաները:
Te atahori Yahudi mana sia Berea ra, nda ona' atahori mana sia Tesalonika ra sa. Ara hii rena ma rae simbo Paulus se o'ola nara. Ara rena malolole Paulus se, ma mete malolole Lamatualain Susura Meumare Na, fo rae rahine, Paulus se o'ola na, teb'e, do hoko'. Naa de, ara paresa' lutu-lelo' Lamatualain Susura Na hatu'-rerelon.
12 Ուստի անոնցմէ շատերը հաւատացին, ու մեծայարգ յոյն կիներէն եւ այր մարդոցմէն հաւատացողներն ալ սակաւաթիւ չէին:
Huu naa, atahori Yahudi nae' ma atahori Yunani nae' ramahere Yesus. Mia atahori Yunani ra, hambu tou' ma ina' mana ra'ena pangaru monae'.
13 Բայց երբ թեսաղոնիկեցի Հրեաները գիտցան թէ Բերիայի մէջ ալ Պօղոս հռչակեց Աստուծոյ խօսքը, հո՛ն ալ եկան ու գրգռեցին բազմութիւնը:
Atahori Yahudi mia Tesalonika ra rena Paulus se ranori Lamatualain Ded'ea-o'ola Na sia Berea ma, ara rema tungga, de ratatale atahori fo tao kaco sia naa.
14 Այն ատեն եղբայրները իսկոյն Պօղոսը ճամբեցին՝ որ երթայ մինչեւ ծովեզերքը, բայց Շիղա եւ Տիմոթէոս մնացին հոն:
Naa de, atahori mamahere' sia Berea ra, ro Paulus lai-lai tasi suun reu. Te Timotius no Silas leo rakandoo sia Berea.
15 Անոնք որ կը տանէին Պօղոսը՝ հասցուցին զայն մինչեւ Աթէնք, ապա մեկնեցան՝ պատուէր ստանալով Շիղայի ու Տիմոթէոսի համար, որ շուտով գան իրեն:
Ara ro Paulus losa kota' esa, nara na Atena. Basa ma ara lao hela e, fo bali' Berea reu. Ara rendi hara' mia Paulus oi, Silas no Timotius, rema lai-lai fo ra'ab'ue ro e.
16 Մինչ Աթէնքի մէջ Պօղոս կը սպասէր անոնց, իր հոգին գրգռուած էր իր մէջ, տեսնելով քաղաքը՝ լեցուած կուռքերով:
Paulus nea-nea Silas no Timotius rema risi' Atena ma, rala na susa, huu nita mamana sosonggo' sia bee-b'ee sia kota naa.
17 Ուստի ժողովարանին մէջ կը խօսէր Հրեաներուն ու բարեպաշտ մարդոց, նաեւ ամէն օր հրապարակներուն մէջ՝ անոնց որ հանդիպէր:
Sia naa, hambu atahori Yahudi hira, ma atahori nda Yahudi ra sa hira mana hii hule-o'e neu Lamatualain. Paulus maso' nisi' ume hule-o'e nara, de esa fee esa dud'u'at. Tungga fai, ana o nisi' mamana neseo-nehasa' fo ola-ola' no sud'i' a se.
18 Քանի մը Եպիկուրեան եւ Ստոյիկեան փիլիսոփաներ ալ կը խորհրդակցէին իրեն հետ: Ոմանք կ՚ըսէին. «Ի՞նչ ըսել կ՚ուզէ այս սերմնաքաղը»: Ուրիշներ ալ կ՛ըսէին. «Կը թուի թէ օտար աստուածներու քարոզիչ է». որովհետեւ կ՚աւետէր անոնց Յիսուսը եւ յարութիւնը:
Ana naselu-nataa no meser hira mia bab'anggi karua' sia kota naa, naeni bab'anggi' Epikuros no bab'anggi' Stoa. Ana ola' so'al Yesus nae, Ana nasod'a bali' ena ma, hambu ruma puras miru, rae “Puuh! Mana ombon koson ra ba'i na!” Ma ruma ra'ae'ei' rae, “Wueh! Atahori ia nae na'asusuu' hita fo songgo sira lamatua fea' nara!”
19 Ուստի առնելով զայն՝ տարին Արիսպագոս ու կ՚ըսէին. «Կրնա՞նք գիտնալ թէ ի՛նչ է այդ նոր ուսուցումը՝ որ դուն կը քարոզես,
Atahori Atena ma atahori dea' mana leo sia kota naa, mete ma rena dala feu', ona' nenori feu' do dud'u'a feu', na, sira atahori mahine nara endo' ra'ab'ue fo esa fee esa dud'u'at sia mbuku ana' esa, nara na Areopagus. De hambu ruma mia sira e rema rendi Paulus nisi' mbuku' naa, de ro'e e rae, “Mufad'e sob'a nenori feu' naa! Te nenori ma tao hai bingun. De hai mo'e ola' selu' fo hai mihine.”
20 որովհետեւ քանի մը տարօրինակ բաներ լսել կու տաս մեզի՝՝: Ուրեմն կ՚ուզենք գիտնալ թէ ի՛նչ կրնան ըլլալ ատոնք»:
21 (Որովհետեւ բոլոր Աթենացիներուն եւ հոն գաղթած օտարականներուն ժամանցը ուրիշ ոչինչ է, քան նոր բան ըսել կամ լսել: )
22 Հետեւաբար Պօղոս կայնեցաւ Արիսպագոսի մէջ եւ ըսաւ. «Աթենացի՛ մարդիկ, կը նշմարեմ թէ ամէն ինչով չափազանց կրօնասէր էք:
Basa naa ma, Paulus nambarii' de ola' nae, “Atahori Atena re! Au lao' ndule hei kota ma ia, de mete-ita hei manggate tungga agama. Au ita hei mamana sosonggo mara sia bee-b'ee. Au ita fatu sosonggo' esa nenesura' oi, ‘Sosonggo' ia fee lamatua' nda nenenehine' sa.’ Sosoa na, hei songgo Lamatualain ena, te nda fe'e mihine E sa. Eni ia, fo au ufad'e neu nggi oras ia.
23 Քանի որ ես շրջելով ու ձեր պաշտամունքը զննելով՝ գտայ զոհասեղան մը, որուն վրայ գրուած էր. «Անծանօթ Աստուծոյն»: Ուստի ա՛ն՝ որմէ դուք կ՚ակնածիք առանց ճանչնալու, ես զա՛յն կը հռչակեմ ձեզի:
24 Աստուած՝ որ ստեղծեց աշխարհը եւ անոր մէջ եղած բոլոր բաները, ի՛նք՝ որ Տէրն է երկինքի ու երկրի, ո՛չ կը բնակի ձեռակերտ տաճարներու մէջ,
Ana, mana na'ad'ad'ad'i' lalai no raefafo' no basa isi nara. Ana malangga sia basa lalai no raefafo'. De Ana nda leo sia mamana sosonggo' fo atahori tao' sa.
25 ո՛չ ալ կը խնամուի մարդոց ձեռքով՝ իբր թէ որեւէ բանի կարօտ ըլլար. քանի որ ի՛նք կու տայ բոլորին կեանք, շունչ, եւ ամէն ինչ:
Ana mana fee hahae' ma masod'a' neu atahori. E'eku na, Ana fee hita sud'i a saa fo hita parlu a. Te Eni nda parlu saa sa' boe. Huu naa, atahori nda bisa tulu-fali E sa.
26 Մէ՛կ արիւնէ ստեղծեց մարդոց բոլոր ազգերը՝ որպէսզի բնակին ամբողջ երկրի մակերեսին վրայ, ու սահմանեց նախապէս որոշուած ժամանակները եւ անոնց բնակարանի սահմանները՝ որ փնտռեն Տէրը,
Mia atahori esa, Ana tao basa leo sia raefafo' ia. Ana mana banggi fee esa-esa' no nusa na. Ana mana ator basa leo naa ra hehene nara no tutud'a nara, esa-esa' no fai na.
27 ու թերեւս գտնեն զինք խարխափելով, թէպէտ մեզմէ իւրաքանչիւրէն ալ հեռու չէ:
Ana tao ta'o naa, huu Ana nau hita sangga fo tahine E no malolole. Mema' atahori sangga fo rae randaa ro E. Tao-tao te, Ana nda na'ad'od'oo' no hita sa.
28 Արդարեւ անո՛վ կ՚ապրինք, կը շարժինք եւ կանք, ինչպէս ձեր բանաստեղծներէն ոմանք ալ ըսին. “Քանի որ մենք անոր ցեղէն իսկ ենք”:
Atahori ola' rae, ‘Hita ani-hahae na, nema mia Eni. Hita masod'a na, na'oka sia Eni.’ Ma hambu hei manahelo ma esa ola' nae, ‘Hita tasod'a, huu eni. Huu naa, hita dad'i tititi-nonosi nara.’
29 Ուրեմն՝ Աստուծոյ ցեղէն ըլլալով՝ պէտք չէ կարծենք՝՝ թէ աստուածութիւնը նման է ոսկիի կամ արծաթի կամ քարի, քանդակուած մարդկային արուեստով ու երեւակայութեամբ՝՝:
Naa, mema' teb'e. Basa hita, Eni tititi-nonosi na. De afi' du'a mae Lamatualain ona' paton sosonggo' fo atahori tao mia lilo, do doi fula', do fatu, tungga sira dud'u'a nara.
30 Եւ հիմա Աստուած, անտեսելով այս անգիտութեան ժամանակները, ամէնուրեք կը պատուիրէ բոլոր մարդոց՝ որ ապաշխարեն:
Dalahulu na, atahori nda fe'e rahine dala' naa sa. Naa de, Lamatualain hela hita tasod'a tungga nggoa tara. Te ale' ia, Ana nda nau hita tasod'a ta'o naa sa ena. De Ana parenda nae hita musi lao hela sosonggo' ra, fo tungga E leo.
31 Որովհետեւ սահմանած է օր մը, երբ պիտի դատէ երկրագունդը արդարութեամբ՝ իր որոշած մարդուն միջոցով. եւ այս մասին հաւաստիք տուաւ բոլորին՝ մեռելներէն յարուցանելով զայն»:
Ana o dud'u fai' esa, nae hukun raefafo' no basa isi nara, huu sala-kilu nara. Ma Ana dud'u Atahori sa, dad'i mana nggero-furi. Dei fo Atahori naa huku-doki no matetu'. Ale' ia, manggarelo' ena, mana nggero a, seka. Naeni, mana mate' a, te Lamatualain tao nasod'a bali' E ena.”
32 Երբ լսեցին մեռելներու յարութեան մասին՝ ոմանք ծաղրեցին, իսկ ուրիշներ ըսին. «Այս մասին դարձեալ մտիկ պիտի ընենք քեզի»:
Atahori mana ra'ab'ue sia naa ra rena Paulus nae, ‘hambu atahori nasod'a bali' ena’ ma, ara mali e. Te atahori hira tao-afi' neu e. Ara rafad'e e rae, “Hai fe'e hii ama' ola' dala' naa. Te fai' ruma dei.”
33 Այսպէս Պօղոս մեկնեցաւ անոնց մէջէն:
Basa ma, Paulus lao hela mamana' naa.
34 Սակայն քանի մը մարդիկ յարեցան իրեն, ու հաւատացին. անոնց մէջ էին Դիոնեսիոս Արիսպագացին, Դամարիս անունով կին մը, եւ իրենց հետ ուրիշներ:
Te ruma ra'ab'ue ro e, huu ramahere Lamatua' Yesus. Mia sira e, hambu atahori mahine' esa sia Areopagus, naran Dionisius. Ma ina' esa, naran Damaris. Atahori fea hira o tungga ro se boe.

< ԳՈՐԾՔ ԱՌԱՔԵԼՈՑ 17 >