< إِشَعْيَاءَ 4 >

فَتُمْسِكُ سَبْعُ نِسَاءٍ بِرَجُلٍ وَاحِدٍ فِي ذَلِكَ ٱلْيَوْمِ قَائِلَاتٍ: «نَأْكُلُ خُبْزَنَا وَنَلْبَسُ ثِيَابَنَا. لِيُدْعَ فَقَطِ ٱسْمُكَ عَلَيْنَا. ٱنْزِعْ عَارَنَا». ١ 1
I A la la, e lalau aku no na wahine ehiku i ke kanaka hookahi, me ka olelo aku, E ai no makou i ka makou ai iho, A e komo no i ko makou lole; Ina e kapaia mai makou ma kou inoa, I mea e pau ai ko makou hoinoia.
فِي ذَلِكَ ٱلْيَوْمِ يَكُونُ غُصْنُ ٱلرَّبِّ بَهَاءً وَمَجْدًا، وَثَمَرُ ٱلْأَرْضِ فَخْرًا وَزِينَةً لِلنَّاجِينَ مِنْ إِسْرَائِيلَ. ٢ 2
Ia la la, e puka mai ai ka Laia o Iehova, He hanohano, a he nani no hoi, E nani io no ka hua o ka aina, a me ka maikai, No ka poe i pakele o ka Iseraela.
وَيَكُونُ أَنَّ ٱلَّذِي يَبْقَى فِي صِهْيَوْنَ وَٱلَّذِي يُتْرَكُ فِي أُورُشَلِيمَ، يُسَمَّى قُدُّوسًا. كُلُّ مَنْ كُتِبَ لِلْحَيَاةِ فِي أُورُشَلِيمَ. ٣ 3
A o ka mea i koe ma Ziona, A o ka mea i waihoia ma Ierusalema, E kapaia oia he hemolele, O na mea a pau i kakau pu ia me ka poe e ola ana ma Ierusalema;
إِذَا غَسَلَ ٱلسَّيِّدُ قَذَرَ بَنَاتِ صِهْيَوْنَ، وَنَقَّى دَمَ أُورُشَلِيمَ مِنْ وَسَطِهَا بِرُوحِ ٱلْقَضَاءِ وَبِرُوحِ ٱلْإِحْرَاقِ، ٤ 4
A pau ka pelapela o na kaikamahine a Ziona i ka holoiia e ka Haku, A pau no hoi ke koko o Ierusalema i ka hemo, mai ona aku la, Ma ka mana o ka hoopono, A me ka mana o ke aa ana.
يَخْلُقُ ٱلرَّبُّ عَلَى كُلِّ مَكَانٍ مِنْ جَبَلِ صِهْيَوْنَ وَعَلَى مَحْفَلِهَا سَحَابَةً نَهَارًا، وَدُخَانًا وَلَمَعَانَ نَارٍ مُلْتَهِبَةٍ لَيْلًا، لِأَنَّ عَلَى كُلِّ مَجْدٍ غِطَاءً. ٥ 5
Alaila, na Iehova no e hana, Maluna o na wahi a pau o ka mauna Ziona, A maluna hoi o na aha halawai ona, I ao i ka la, a me ka uwahi, A i malamalama o ke ahi lapalapa i ka po; No ka mea, e kau mai no ka malu maluna o na mea nani a pau.
وَتَكُونُ مِظَلَّةٌ لِلْفَيْءِ نَهَارًا مِنَ ٱلْحَرِّ، وَلِمَلْجَأٍ وَلِمَخْبَأٍ مِنَ ٱلسَّيْلِ وَمِنَ ٱلْمَطَرِ. ٦ 6
He halelewa no e malu ai i ke ao, no ka wela, He puuhonua, a he wahi malu hoi, No ka ino, a me ka ua.

< إِشَعْيَاءَ 4 >