< اَلْمُلُوكِ ٱلْأَوَّلُ 16 >

وَكَانَ كَلَامُ ٱلرَّبِّ إِلَى يَاهُو بْنِ حَنَانِي عَلَى بَعْشَا قَائِلًا: ١ 1
Ilizwi likaThixo leza kuJehu indodana kaHanani lisongela uBhasha lisithi:
«مِنْ أَجْلِ أَنِّي قَدْ رَفَعْتُكَ مِنَ ٱلتُّرَابِ وَجَعَلْتُكَ رَئِيسًا عَلَى شَعْبِي إِسْرَائِيلَ، فَسِرْتَ فِي طَرِيقِ يَرُبْعَامَ وَجَعَلْتَ شَعْبِي إِسْرَائِيلَ يُخْطِئُونَ وَيُغِيظُونَنِي بِخَطَايَاهُمْ ٢ 2
“Ngakususa othulini ngakwenza umkhokheli wabantu bami bako-Israyeli, kodwa wasuka wahamba ngezindlela zikaJerobhowamu njalo wabangela abantu bami bako-Israyeli ukuthi bone bangithukuthelise ngezono zabo.
هَأَنَذَا أَنْزِعُ نَسْلَ بَعْشَا وَنَسْلَ بَيْتِهِ، وَأَجْعَلُ بَيْتَكَ كَبَيْتِ يَرُبْعَامَ بْنِ نَبَاطَ. ٣ 3
Ngakho sekufanele ngichithe uBhasha labendlu yakhe, njalo indlu yakho ngizakwenza ifanane lekaJerobhowamu indodana kaNebhathi.
فَمَنْ مَاتَ لِبَعْشَا فِي ٱلْمَدِينَةِ تَأْكُلُهُ ٱلْكِلَابُ، وَمَنْ مَاتَ لَهُ فِي ٱلْحَقْلِ تَأْكُلُهُ طُيُورُ ٱلسَّمَاءِ». ٤ 4
Bazadliwa yizinja abangabakaBhasha abazafela edolobheni, kanti izinyoni zasemoyeni zizakudla labo abazafela emangweni.”
وَبَقِيَّةُ أُمُورِ بَعْشَا وَمَا عَمِلَ وَجَبَرُوتُهُ، أَمَا هِيَ مَكْتُوبَةٌ فِي سِفْرِ أَخْبَارِ ٱلْأَيَّامِ لِمُلُوكِ إِسْرَائِيلَ؟ ٥ 5
Okunye okumayelana lombuso kaBhasha, akwenzayo lokuphumelela kwakhe, akulotshwanga yini egwalweni lwembali yamakhosi ako-Israyeli?
وَٱضْطَجَعَ بَعْشَا مَعَ آبَائِهِ وَدُفِنَ فِي تِرْصَةَ، وَمَلَكَ أَيْلَةُ ٱبْنُهُ عِوَضًا عَنْهُ. ٦ 6
UBhasha waphumula laboyise wembelwa eThiza. Kwathi u-Ela indodana yakhe yathatha ubukhosi yabusa.
وَأَيْضًا عَنْ يَدِ يَاهُو بْنِ حَنَانِي ٱلنَّبِيِّ كَانَ كَلَامُ ٱلرَّبِّ عَلَى بَعْشَا وَعَلَى بَيْتِهِ، وَعَلَى كُلِّ ٱلشَّرِّ ٱلَّذِي عَمِلَهُ فِي عَيْنَيِ ٱلرَّبِّ بِإِغَاظَتِهِ إِيَّاهُ بِعَمَلِ يَدَيْهِ، وَكَوْنِهِ كَبَيْتِ يَرُبْعَامَ، وَلِأَجْلِ قَتْلِهِ إِيَّاهُ. ٧ 7
Njalo ilizwi lafika livela kuThixo ngoJehu indodana kaHanani lisiya kuBhasha labendlu yakhe, ngoba kulezono ezinengi ayezenzile emehlweni kaThixo, wamthukuthelisa ngezinto abazenzayo, waze wafanana labendlu kaJerobhowamu kanye lokuthi wayichitha.
وَفِي ٱلسَّنَةِ ٱلسَّادِسَةِ وَٱلْعِشْرِينَ لِآسَا مَلِكِ يَهُوذَا، مَلَكَ أَيْلَةُ بْنُ بَعْشَا عَلَى إِسْرَائِيلَ فِي تِرْصَةَ سَنَتَيْنِ. ٨ 8
Ngomnyaka wamatshumi amabili lesithupha wokubusa kuka-Asa inkosi yakoJuda, u-Ela indodana kaBhasha waba yinkosi yako-Israyeli njalo wabusa eThiza okweminyaka emibili.
فَفَتَنَ عَلَيْهِ عَبْدُهُ زِمْرِي رَئِيسُ نِصْفِ ٱلْمَرْكَبَاتِ، وَهُوَ فِي تِرْصَةَ يَشْرَبُ وَيَسْكَرُ فِي بَيْتِ أَرْصَا ٱلَّذِي عَلَى ٱلْبَيْتِ فِي تِرْصَةَ. ٩ 9
UZimri, esinye sezikhulu zakhe, owayelawula ingxenye yezinqola zempi, waceba ukumbulala. U-Ela wayeseThiza ngalesosikhathi, esidla edakwa endlini ka-Ariza, indoda eyayiphethe isigodlo saseThiza.
فَدَخَلَ زِمْرِي وَضَرَبَهُ، فَقَتَلَهُ فِي ٱلسَّنَةِ ٱلسَّابِعَةِ وَٱلْعِشْرِينَ لِآسَا مَلِكِ يَهُوذَا، وَمَلَكَ عِوَضًا عَنْهُ. ١٠ 10
UZimri wangena, wamtshaya wambulala. Kwakungumnyaka wamatshumi amabili lesikhombisa wokubusa kuka-Asa inkosi yakoJuda. Wasethatha isikhundla sakhe sobukhosi waba yinkosi.
وَعِنْدَ تَمَلُّكِهِ وَجُلُوسِهِ عَلَى كُرْسِيِّهِ ضَرَبَ كُلَّ بَيْتِ بَعْشَا. لَمْ يُبْقِ لَهُ بَائِلًا بِحَائِطٍ، مَعَ أَوْلِيَائِهِ وَأَصْحَابِهِ. ١١ 11
Uthe eqalisa ukubusa esehlezi esihlalweni sobukhosi, wabulala bonke abendlu kaBhasha. Katshiyanga ndoda noma kuyisihlobo loba kungumngane.
فَأَفْنَى زِمْرِي كُلَّ بَيْتِ بَعْشَا حَسَبَ كَلَامِ ٱلرَّبِّ ٱلَّذِي تَكَلَّمَ بِهِ عَلَى بَعْشَا عَنْ يَدِ يَاهُو ٱلنَّبِيِّ، ١٢ 12
Ngakho uZimri wabhubhisa bonke abendlu kaBhasha, kwaba njengokwatshiwo nguThixo owasongela uBhasha ngomphrofethi uJehu
لِأَجْلِ كُلِّ خَطَايَا بَعْشَا، وَخَطَايَا أَيْلَةَ ٱبْنِهِ ٱلَّتِي أَخْطَأَا بِهَا، وَجَعَلَا إِسْرَائِيلَ يُخْطِئُ، لِإِغَاظَةِ ٱلرَّبِّ إِلَهِ إِسْرَائِيلَ بِأَبَاطِيلِهِمْ. ١٣ 13
ngenxa yazo zonke izono azenzayo uBhasha lendodana yakhe u-Ela; benza lo-Israyeli wona kwaze kwaqubula uThixo, uNkulunkulu ka-Israyeli, wazonda ngenxa yezithombe zabo eziyize.
وَبَقِيَّةُ أُمُورِ أَيْلَةَ وَكُلُّ مَا فَعَلَ، أَمَاهِيَ مَكْتُوبَةٌ فِي سِفْرِ أَخْبَارِ ٱلْأَيَّامِ لِمُلُوكِ إِسْرَائِيلَ؟ ١٤ 14
Ezinye izehlakalo ngombuso ka-Ela, lakho konke akwenzayo, akulotshwanga yini encwadini yembali yamakhosi ako-Israyeli?
فِي ٱلسَّنَةِ ٱلسَّابِعَةِ وَٱلْعِشْرِينَ لِآسَا مَلِكِ يَهُوذَا، مَلَكَ زِمْرِي سَبْعَةَ أَيَّامٍ فِي تِرْصَةَ. وَكَانَ ٱلشَّعْبُ نَازِلًا عَلَى جِبَّثُونَ ٱلَّتِي لِلْفِلِسْطِينِيِّينَ. ١٥ 15
Ngomnyaka wamatshumi amabili lesikhombisa wokubusa kuka-Asa inkosi yakoJuda, uZimri wabusa eThiza okwensuku eziyisikhombisa. Ibutho lalisenkambeni yaseGibhethoni, idolobho lamaFilistiya.
فَسَمِعَ ٱلشَّعْبُ ٱلنَّازِلُونَ مَنْ يَقُولُ: «قَدْ فَتَنَ زِمْرِي وَقَتَلَ أَيْضًا ٱلْمَلِكَ». فَمَلَّكَ كُلُّ إِسْرَائِيلَ عُمْرِيَ رَئِيسَ ٱلْجَيْشِ عَلَى إِسْرَائِيلَ فِي ذَلِكَ ٱلْيَوْمِ فِي ٱلْمَحَلَّةِ. ١٦ 16
Abako-Israyeli bathi sebezwile ukuthi uZimri wakha icebo lokubulala inkosi lakanye wayibulala, babeka u-Omri, umlawuli webutho wahle waba yinkosi yako-Israyeli mhlalokho enkambeni.
وَصَعِدَ عُمْرِي وَكُلُّ إِسْرَائِيلَ مَعَهُ مِنْ جِبَّثُونَ وَحَاصَرُوا تِرْصَةَ. ١٧ 17
U-Omri labo bonke abako-Israyeli bahlehla basuka eGibhethoni bayavimbezela iThiza.
وَلَمَّا رَأَى زِمْرِي أَنَّ ٱلْمَدِينَةَ قَدْ أُخِذَتْ، دَخَلَ إِلَى قَصْرِ بَيْتِ ٱلْمَلِكِ وَأَحْرَقَ عَلَى نَفْسِهِ بَيْتَ ٱلْمَلِكِ بِٱلنَّارِ، فَمَاتَ ١٨ 18
UZimri uthe ebona ukuthi idolobho laselithethwe, waya enqabeni yesigodlo senkosi wathungela isigodlo sesikhosini ngomlilo lapho ayekhona. Ngakho wafa,
مِنْ أَجْلِ خَطَايَاهُ ٱلَّتِي أَخْطَأَ بِهَا بِعَمَلِهِ ٱلشَّرَّ فِي عَيْنَيِ ٱلرَّبِّ، وَسَيْرِهِ فِي طَرِيقِ يَرُبْعَامَ، وَمِنْ أَجْلِ خَطِيَّتِهِ ٱلَّتِي عَمِلَ بِجَعْلِهِ إِسْرَائِيلَ يُخْطِئُ. ١٩ 19
ngenxa yezono azenzayo, esenza okubi phambi kukaThixo njalo kwakungaselamuntu ohamba ngendlela zikaJerobhowamu lasezonweni ayengene kuzo lalezo ayebangela u-Israyeli ukuba azenze.
وَبَقِيَّةُ أُمُورِ زِمْرِي وَفِتْنَتُهُ ٱلَّتِي فَتَنَهَا، أَمَا هِيَ مَكْتُوبَةٌ فِي سِفْرِ أَخْبَارِ ٱلْأَيَّامِ لِمُلُوكِ إِسْرَائِيلَ؟ ٢٠ 20
Ezinye izehlakalo zokubusa kukaZimri, lomvukela ayewenzile, akulotshwanga na ogwalweni lwembali yamakhosi ako-Israyeli?
حِينَئِذٍ ٱنْقَسَمَ شَعْبُ إِسْرَائِيلَ نِصْفَيْنِ، فَنِصْفُ ٱلشَّعْبِ كَانَ وَرَاءَ تِبْنِي بْنِ جِينَةَ لِتَمْلِيكِهِ، وَنِصْفُهُ وَرَاءَ عُمْرِي. ٢١ 21
Kwasekusiba lokudabukana phakathi kwabantu bako-Israyeli, abanye babesekela uThibhini indodana kaGinathi ukuthi abe yinkosi, abanye besekela u-Omri.
وَقَوِيَ ٱلشَّعْبُ ٱلَّذِي وَرَاءَ عُمْرِي عَلَى ٱلشَّعْبِ ٱلَّذِي وَرَاءَ تِبْنِي بْنِ جِينَةَ، فَمَاتَ تِبْنِي وَمَلَكَ عُمْرِي. ٢٢ 22
Kodwa-ke kwabasobala ukuthi abalandeli baka-Omri bayabakhulela abakaThibhini indodana kaGinathi. Ngakho uThibhini wafa u-Omri waba yinkosi.
فِي ٱلسَّنَةِ ٱلْوَاحِدَةِ وَٱلثَّلَاثِينَ لِآسَا مَلِكِ يَهُوذَا، مَلَكَ عُمْرِي عَلَى إِسْرَائِيلَ ٱثْنَتَيْ عَشْرَةَ سَنَةً. مَلَكَ فِي تِرْصَةَ سِتَّ سِنِينَ. ٢٣ 23
Ngomnyaka wamatshumi amathathu lanye ka-Asa inkosi yakoJuda, u-Omri waba yinkosi yako-Israyeli, wabusa okweminyaka elitshumi lambili, eyisithupha yayo eseThiza.
وَٱشْتَرَى جَبَلَ ٱلسَّامِرَةِ مِنْ شَامِرَ بِوَزْنَتَيْنِ مِنَ ٱلْفِضَّةِ، وَبَنَى عَلَى ٱلْجَبَلِ. وَدَعَا ٱسْمَ ٱلْمَدِينَةِ ٱلَّتِي بَنَاهَا بِٱسْمِ شَامِرَ صَاحِبِ ٱلْجَبَلِ «ٱلسَّامِرَةَ». ٢٤ 24
Wathenga uqaqa lwaseSamariya kuShemeri ngamathalenta amabili esiliva njalo wakha idolobho phezu koqaqa lolo walibiza ngokuthi Samariya, elubiza ngoShemeri, owayekade engumnikazi walo.
وَعَمِلَ عُمْرِي ٱلشَّرَّ فِي عَيْنَيِ ٱلرَّبِّ، وَأَسَاءَ أَكْثَرَ مِنْ جَمِيعِ ٱلَّذِينَ قَبْلَهُ. ٢٥ 25
Kodwa u-Omri wona waba lezono phambi kukaThixo, njalo yena wona okwedlula bonke abamandulelayo.
وَسَارَ فِي جَمِيعِ طَرِيقِ يَرُبْعَامَ بْنِ نَبَاطَ، وَفِي خَطِيَّتِهِ ٱلَّتِي جَعَلَ بِهَا إِسْرَائِيلَ يُخْطِئُ، لِإِغَاظَةِ ٱلرَّبِّ إِلَهِ إِسْرَائِيلَ بِأَبَاطِيلِهِمْ. ٢٦ 26
Wahamba ngazozonke izindlela zikaJerobhowamu indodana kaNebhathi kanye lasezonweni zakhe, abangela ukuthi u-Israyeli azenze, ngalokho baqubula uThixo, uNkulunkulu ka-Israyeli, wazonda ngenxa yezithombe zabo eziyize.
وَبَقِيَّةُ أُمُورِ عُمْرِي ٱلَّتِي عَمِلَ وَجَبَرُوتُهُ ٱلَّذِي أَبْدَى، أَمَا هِيَ مَكْتُوبَةٌ فِي سِفْرِ أَخْبَارِ ٱلْأَيَّامِ لِمُلُوكِ إِسْرَائِيلَ؟ ٢٧ 27
Okwembali yokubusa kuka-Omri, akwenzayo kanye layephumelele kukho, akulotshwanga na ogwalweni lwembali yamakhosi ako-Israyeli?
وَٱضْطَجَعَ عُمْرِي مَعَ آبَائِهِ وَدُفِنَ فِي ٱلسَّامِرَةِ، وَمَلَكَ أَخْآبُ ٱبْنُهُ عِوَضًا عَنْهُ. ٢٨ 28
U-Omri waphumula kuboyise wembelwa eSamariya. Kwathi u-Ahabi indodana yakhe wabusa ngemva kwakhe.
وَأَخْآبُ بْنُ عُمْرِي مَلَكَ عَلَى إِسْرَائِيلَ فِي ٱلسَّنَةِ ٱلثَّامِنَةِ وَٱلثَّلَاثِينَ لِآسَا مَلِكِ يَهُوذَا، وَمَلَكَ أَخْآبُ بْنُ عُمْرِي عَلَى إِسْرَائِيلَ فِي ٱلسَّامِرَةِ ٱثْنَتَيْنِ وَعِشْرِينَ سَنَةً. ٢٩ 29
Ngomnyaka wamatshumi amathathu lasificaminwembili wokubusa kuka-Asa inkosi yakoJuda, u-Ahabi indodana ka-Omri waba yinkosi yako-Israyeli, njalo wabusa eSamariya kwabako-Israyeli okweminyaka engamatshumi amabili lambili.
وَعَمِلَ أَخْآبُ بْنُ عُمْرِي ٱلشَّرَّ فِي عَيْنَيِ ٱلرَّبِّ أَكْثَرَ مِنْ جَمِيعِ ٱلَّذِينَ قَبْلَهُ. ٣٠ 30
U-Ahabi indodana ka-Omri waba lezono ezingaphezu kwalabo abamandulelayo phambi kukaThixo.
وَكَأَنَّهُ كَانَ أَمْرًا زَهِيدًا سُلُوكُهُ فِي خَطَايَا يَرُبْعَامَ بْنِ نَبَاطَ، حَتَّى ٱتَّخَذَ إِيزَابَلَ ٱبْنَةَ أَثْبَعَلَ مَلِكِ ٱلصِّيدُونِيِّينَ ٱمْرَأَةً، وَسَارَ وَعَبَدَ ٱلْبَعْلَ وَسَجَدَ لَهُ. ٣١ 31
Kwathi lanxa ebona kungasilutho ukungena ebubini bukaJerobhowamu indodana kaNebhathi, wathatha uJezebheli indodakazi ka-Ethibhali inkosi yamaSidoni, waseqalisa ukukhonza lokusebenzela uBhali.
وَأَقَامَ مَذْبَحًا لِلْبَعْلِ فِي بَيْتِ ٱلْبَعْلِ ٱلَّذِي بَنَاهُ فِي ٱلسَّامِرَةِ. ٣٢ 32
Wakhela uBhali i-alithari ethempelini likaBhali ayelakhe eSamariya.
وَعَمِلَ أَخْآبُ سَوَارِيَ، وَزَادَ أَخْآبُ فِي ٱلْعَمَلِ لِإِغَاظَةِ ٱلرَّبِّ إِلَهِ إِسْرَائِيلَ أَكْثَرَ مِنْ جَمِيعِ مُلُوكِ إِسْرَائِيلَ ٱلَّذِينَ كَانُوا قَبْلَهُ. ٣٣ 33
U-Ahabi wenzela u-Ashera insika njalo kunengi akwenzayo okwathukuthelisa uThixo, uNkulunkulu ka-Israyeli, okwedlula wonke amakhosi ako-Israyeli amandulelayo.
فِي أَيَّامِهِ بَنَى حِيئِيلُ ٱلْبَيْتَئِيلِيُّ أَرِيحَا. بِأَبِيرَامَ بِكْرِهِ وَضَعَ أَسَاسَهَا، وَبِسَجُوبَ صَغِيرِهِ نَصَبَ أَبْوَابَهَا، حَسَبَ كَلَامِ ٱلرَّبِّ ٱلَّذِي تَكَلَّمَ بِهِ عَنْ يَدِ يَشُوعَ بْنِ نُونٍ. ٣٤ 34
Ngezinsuku zika-Ahabi uHiyeli waseBhetheli wakha kutsha iJerikho. Ukubekwa kwezisekelo zayo kwathatha impilo yezibulo lakhe u-Abhiramu kwathi lasekumiseni amasango alo kwathatha impilo yecinathunjana lakhe uSegubi, kwagcwaliseka ilizwi likaThixo ayelikhulume ngoJoshuwa indodana kaNuni.

< اَلْمُلُوكِ ٱلْأَوَّلُ 16 >